Šialené multikultúrne Nórsko kradne deti

Tento článok z časopisu Newsweek zdanlivo vôbec nie je o politike. Je to o tragédiách zneužitia štátneho sociálneho systému, ktorý deštruuje rodiny a vytvára všemocný štát sociálneho úradu v štáte. Je to o viere vo všemocný systém a naopak o viere, že rodina nič neznamená. Je to o rozpade tradičnej morálky založenej na judeo-kresťanskej tradícii a jej nahradenie bezcitným sociálnym konštruktom. Je to o víťazstve systému a bezmoci jedinca. Je to politické víťazstvo kultúrneho marxizmu v Nórsku.

Pobaltské štáty hovoria, že Nórsko, Veľká Británia a Fínsko ukradli ich deti

Niekoľko krajín východnej Európy vyhlásilo vojnu organizáciám na ochranu dieťaťa v Nórsku, Fínsku a Veľkej Británii, vyhlasujúc, že rozbili rodiny na základe malého množstva alebo žiadnych presvedčivých dôkazov.

Problém sa v Litve dostal až na stôl hlavy štátu potom, čo televízny diskusný programe obvinil nórsku službu v oblasti ochrany detí, Barnevernet, z násilného zadržania sedem ročného syna litovskej matky, Gražiny Lešcinskiene, začiatkom tohto roka, po tom, čo chlapec vykazoval známky "sexualizovaného správania".

Podľa diskusného programu Hodina s Rutou, Barnevernet bežne odoberá litovské deti od ich rodičov, pretože sú "vyhľadávanou komoditou" - čo je tvrdenie ostro poprené Nórskom.

Dopad udalosti v Litve sa stal natoľko toxickým, že nórsky veľvyslanec si najal PR spoločnost na rozptýlenie negatívnych názorov o Nórsku, vysielaných litovskými médiami. "V Litve je to teraz obrovský problém," hovorí Daiva Petkeviciute, Litovka žijúca v Nórsku, ktorý pracuje pre Oslom založenú skupinu Human Rights House Network. "Prvá vec, ktorú Litovci hovoria, keď im vravím, že žijem v Nórsku, je,"Ako to, že máš ešte stále svoje deti? ""

Medzitým, lotyšské dieťa žijúce vo Veľkej Británii bol v roku 2010 odobraté matke po tom, čo 21-mesačné dievčatko bolo údajne nájdené doma samotné. Dieťa potom bolo umiestnená u pestúnov a teraz žije s adoptívnymi britskými rodičmi. Matka popiera, že jej dieťa zostalo samotné a obviňuje miestne orgány z "násilnej adopcie". Začiatkom tohto mesiaca lotyšský parlament podal oficiálnu sťažnosť hovorcovi anglického parlamentu na správanie sa britských sociálnych služieb.

Vedúci oddelenia spolupráce pre detské otázky na lotyšskom ministerstve spravodlivosti, Agris Skudra, povedal, že Británia pochybila, keď neoznámila Lotyšsku, že dieťa bolo odobraté od rodičov a tým zbavila príbuzných šance postarať sa o dieťa.

"Jediná vec, ktorú [sociálne služby] urobili, je ospravedlnenie sa za chýbajúci dôležitý krok v procese adopcie, ale pre matku a lotyšské inštitúcie to nie je útechou. Ospravedlňovanie sa a reči typu - niečo sme nevedeli, nepostačujú," hovorí Skudra.

K nárastu hnevu došlo aj v Českej republike v prípade z roku 2011. Dvaja synovia českej matky boli nórskou agentúrou na ochranu detí odobrané potom, čo boli rodičia podozriví z násilia a sexuálneho zneužívania. Deti boli umiestnené do rôznych pestúnskych rodín. Začiatkom tohto roka, prezident Českej republiky Miloš Zeman obvinil Nórsko, že sa "správa ako nacisti" a petíciu, ktorá podporuje matku, podpísalo takmer 10.000 podpisov. "V očiach Európanov sa Nórsko stalo krajinou, ktorá príliš horlivo odoberá deti od rodičov," hovorí český europoslanec Tomáš Zdechovský.

Na litovských sociálnych sieťach a v médiách obiehajú divoké teórie naznačujúce, že za týmto prejavom nesúhlasu by mohla byť ruská propaganda. Na konci minulého roka ruský komisár pre práva detí obvinil Nórsko a Fínsko, že "terorizuje" ruské rodiny žijúce v škandinávskych krajinách.

Nórsky veľvyslanec v Litve, Dag Halvorsen, hovorí, že príkaz na "starostlivosť" je chápaný len ako posledná možnosť. Z krízy obviňuje kultúrne rozdiely, podobné stanovisko zdieľajú Litovčania aj Nóri, ktorí poukazujú na to, že prijateľná miera umravňovania detí sa líši diametrálne medzi rôznymi krajinami a generáciami.

V skutočnosti, vedúci ochrany práv detí v Litve je presvedčený, že kultúrne rozdiely by mohli mať vplyv na spomínané prípady, ale že "chápe obavy občanov Litovskej republiky v súčasnej situácii". "Bez existencie jasného právneho predpisu platiaceho na vzťah medzi oboma štátmi, litovskí a nórski občania majú rôzne výklady situácie, kedy sa nórske orgány rozhodnú obmedziť rodičovské práva voči vlastným deťom a určiť opatrovníctvo treťou stranou pre maloletých štátnych príslušníkov Litovskej republiky v nórskych rodinách. Informácie o prípadoch, ako sú tieto často publikované spôsobujú sociálnu frustráciu. "

Avšak Úrad pre deti, mládež a rodinu v Nórsku hovorí, že ľutuje "deformácie", ktoré, ako veria, niektoré médiá v Litve vytvorili ohľadom nórskeho systému starostlivosti o deti. "Nórska legislatíva je primárne založená na jednom princípe: Najlepší záujem dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťa je najrýchlejšia a najširšie ratifikovaná medzinárodná zmluva v oblasti ľudských práv v histórii a Nórsko ratifikovalo dohovor v roku 1991.

Hlavným účelom nórskeho zákona o starostlivosti o dieťa je zabezpečiť, aby deťom, ktoré žijú v podmienkach, ktoré môžu poškodiť ich zdravie a vývoj, bola podaná potrebná resp. primeraná pomoc a starostlivosť.

Pokiaľ ide o litovskú populáciu (vrátane v Nórsku narodených detí litovských rodičov), menej ako 14 detí z celkového počtu 5906 detí v Nórsku bolo umiestnených mimo domova a 117 detí dostáva dobrovoľnú podporu v domácnosti " .

NEWSWEEK, FELICITY CAPON, 23.4. 2015

Zdroj:
http://www.newsweek.com/2015/05/01/baltic-states-say-norway-uk-and-finland-have-stolen-their-children-324031.html