Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

pondelok 23. septembra 2013

Bullshit na stránke SME

Predstavte si, že v izraelskom denníku bude zverejnený rozhovor s obhajcom holokaustu. Tak nejak som sa cítil, keď som si prečítal v regionálnom vydaní SME rozhovor s T.E. Rostasom. Našťastie si na ústredí chytili hlavu a hneď to stiahli

Pôvodný článok je tu

Rostas: Ľudia sú vždy udržiavaní nejakou formou strachu

Do strižne prišli ľudia v šušťákoch, ktorí mali veľmi dobré vzťahy s majiteľmi televízie, a povedali, že „toto“ na zázname nesmie byť.

NITRA. Veľmi živú diskusiu rozprúdila návšteva Tibora Eliota Rostasa v Nitre. V Cafe Gustoso rozprával nielen o svojej rozhlasovej relácii Mlčanie a rovnomennej knihe, ktorá sa Slovensku zaradila medzi najpredávanejšie tituly.

Len dve minúty

Tibor Eliot Rostas je výtvarník, vydavateľ, hudobník a spisovateľ. Všetko, čomu sa v živote venoval a venuje, robí rád a napĺňa ho to.

Ako hovorí, všetci sa podľa jeho slov dostávame v živote cez rôzne štádiá poznania sveta a spoločnosti. Čim hlbšie človek preniká, tým viac – ak je inteligentný – začína pochybovať o tom, k čomu dospel na začiatku.

„Otvára sa stále viac pomyslených komnát, človek začína byť zmätený a začína tým viac potrebovať nejaké „vodítko“, akúsi Ariadninu niť, aby sa v tom vedel orientovať,“ hovorí Rostas. „Témy, ktorým sa v rozhlasovej relácii Mlčanie venujem, sa ma bytostne dotýkajú. Preto som si povedal, že nebude zlé, keby sa mi podarilo týmto labyrintom poslucháčov sprevádzať. Mnoho z tých zložitých problémov si zaslúži, aby sa interpretovali cez nejaký jednoduchší kľúč.“

Jeho relácia si našla veľa vďačných, ale aj nespokojných poslucháčov. Tým druhým vadí to, že trvá len 120 sekúnd. „Pôvodne mala mať polho-dinu–hodinu raz týždenne. Nakoniec sme si povedali, že to bude lepšie udržiavať na istej hladine celý týždeň, aj za cenu kratšieho času. Ja som navrhol dve minúty a myslím, že je to dostačujúce,“ vysvetľuje Tibor Eliot Rostas.

Témy, o ktorých sa nehovorí

Autorova kniha Mlčanie vzbudzuje vo verejnosti kontroverzné názory a emócie. Obsahuje súbor krátkych rozhlasových zamyslení, ktoré prelomili ticho a odhalili mýty o civilizovanej spoločnosti, slobode, prosperite a demokracii. Preklenuli vákuum spoločenského a mediálneho mlčania na témy, o ktorých sa nesmie hovoriť.

„Robil som v istej televízii a bol som svedkom toho, že stále existujú témy, o ktorých sa nesmie hovoriť. Ešte pred sto rokmi istý slávny novinár na večierku, kde mu udeľovali cenu, povedal, že nič také ako vyjadrenie slobodného názoru neexistuje, je to len ilúzia. Keby novinári naozaj písali to, čo si myslia, tak by asi na druhý deň boli na ulici. Ľudia sú vždy udržiavaní nejakou formou strachu,“ konštatuje Rostas.

„Myslím si, že nič sa nezmenilo, platí to aj dnes. Dokonca je to exponovanejšie, doba je dnes k novinárom ešte tvrdšia, aj sankciami, ktoré sa voči nim vyvodia.“
Na vlastnej koži niečo podobné Rostas nepocítil, ale vie o manipulovaní s informáciami. „Do strižne napríklad prišli ľudia v šušťákoch, ktorí mali veľmi dobré vzťahy s majiteľmi, a povedali, že „toto“ na zázname nesmie byť.“

Keďže sa beseda konala 11. septembra - v deň 12. výročia  pádu „dvojičiek“, nebolo možné vyhnúť sa aj úvahám o tom, ako ďaleko je od pravdy oficiálna verzia príčin tejto tragédie.

„Septembrové číslo mesačníka Zem a vek, ktoré vydávame,  sme venovali práve tejto téme. Je tu exaktne  popísané to, čo sa tam dialo. Nerozoberáme do hĺbky všetky analýzy a interpetácie analytikov, ktoré sú v úplnom rozpore. Zhrnuli sme to do nejakých siedmich bodov a  pridali sme dôležitú poznámku: 84% populácie podľa prieskumov CBS a New York Times dnes neverí oficiálnej verzii vyšetrovania udalosti," dodal Rostas.

Začať od seba

Asi hodina z besedy s Tiboroom Elitotom Rostasom patrila početným otázkam poslucháčov. Dostali odpovede napríklad na to, čo je to svetovláda, či a ako sa možno dopracovať k spravodlivejšiemu spoločenskému zriadeniu, prečo sú politici takí, akí sú,  čo ďalej s celosvetovou energetickou krízou a populačnou explóziou , ako sa dá zneužiť boj proti terorizmu, ako ľahko sa dá cez médiá manipulovať verejná mienka alebo čo bude s ľudstvom ďalej.

Rostasove odpovede možno všetkých úplne neuspokojili,  no určite mnohí z besedy odchádzali s otáznikmi v hlave. V publiku však jasne zarezonovala myšlienka, že ak chce človek niečo vo svete zmeniť k lepšiemu, mal by začať od seba.