Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

piatok, 27. septembra 2013

Blízky východ po islame

Doterajšie predpoklady a scénare možného vývinu pri strete západnej a islamskej civilizácie predpokladali rýchlo eróziu západu a islamu prisudzovali akúsi nemerateľnú kvalitu, imanentnú pevnosť a odolnosť. Tento pohľad je determinovaný našim poznaním vlastnej civilizácie, jej silných, ale hlavne slabých stránok. tisíce kníh a štúdií sa nezaoberajú ničim iným, než len odhaľovaním ďalších a ďalších pokleskov.

Ovšem rovnaký pohyb, aj keď pod povrchom, skrytým oku vonkajšieho pozorovateľa prebieha v islamskom svete. Ak zistíte ako rozmýšľajú a konajú ľudia v islame za oponou v tichu svojich domácností a v kruhu rovesníkov a rovnako zmýšľajúcich spoluobčanov (všimnite si nepíšem spoluveriacich)  dostanete iný obraz.

Martin Konvička
Tento blog Martina Konvičku, známeho kritika islamu, prebraný a preložený do slovenčiny je opisom toho, čo sa stane, keď hédonizmus a liberalizmus západu na pozadí kultúrnej a informačnej revolúcie rozloží aj taký monolit, akým islam bezpochyby je. Samotní obyvatelia islamských krajín dúfajú v takýto vývin a nepochybujú, že práve to je ich budúcnosť. Rozhodne si svoj život nepredstavujú ako nekonečný džihád a umŕtvujúce, bezmyšlienkovité mlátenie čela päťkrát denne o podlahu.


Keď sa zrútilo sovietske impérium, boli tými úplne nejprekvapenejšími západní sovietológovia - a východní disidenti. Možno to pochopiť, obe skupiny boli do konfliktu s komunistami zaťaté, prípadne pociťovali silu režimov na vlastnej koži, takže im uniklo, ako nepopulárnymi, vyprázdnenými a vnútorne slabými sa komunistické režimy postupne stali. Keď komunizmus padol, nemali ani jeho odporcovia, ani jeho profesionálni znalci v šuflíku žiadny recept na ďalšie smerovanie postkomunistických spoločností.

A tak uvoľnili miesto tu vágnym snílkom typu prezidenta Havla, tú všelijakým podvodníkom, ktorí vlastníctvo toho receptu predstierali - s výsledkami, s ktorými sa stretávame dodnes. Odporcovia islamu môžu byť v podobnej situácii - sú natoľko pohltení snahou islam oslabiť, že im uniká jeho prebiehajúci rozpad. Skúsenosť s komunizmom by nás mala varovať, že nestačí zvrhnúť režim. Vo vlastnom záujme a ešte viac v záujme ľudí uväznených v mohamedánskom opičinci, by sme sa mali vážne pýtať, čo potom.

Príznakov zmršťovania prichádza z islamských krajín viac ako dosť a pretože takéto informácie prebublávajú veľmi ťažko (vinou nedôvery, jazykovej bariéry, strachu ), vidíme len vrchol ľadovca. Patria sem správy o mladých Saudkách vystavujúcich na internet videá s vlastným striptízom a nosiacich pod abájou EMO odev; správy o popularite metalovej či tanečnej hudby, vrátane organizovania ilegálnych festivalov medzi blízkovýchodnou mládežou; čo nejvyzývavejšie obliekanie mladých žien v Iráne; Emiráťanky ostentatívne zhadzujúce hidžáb na palubách lietadiel; čoraz častejšie súdy so saudskými, tureckými či egyptskými ateistami.

Patrí sem popularita koptského kazateľa Zacharia Botroša, ktorého videá snáď priviedli ku kresťanstvu viac ovečiek, než Pavlove epištoly; rovnako ako pašovanie Biblie do Saudie, tajný rozmach hnutia bahájov v Iráne, či silnejúca odvaha exmuslimov v západných krajinách. Patrí sem hystéria bradatých kazateľov, hroziacich odporným neveriacim skazou a zotročením stále bezostyšnejšie, neskrývanejšie a trápnejšie.

Predovšetkým sem však patrí politický vývoj v krajinách ako Egypt, Tunisko, Sýria a Turecko, kde nástup toho najhoršieho politického islamu - na prekvapenie úplne všetkých - brzdí tú vystúpenie miliónov umiernených moslimov ( Egypt ), tu spontánny odpor sekulárnych vrstiev ( Tunisko, Turecko ), tu ľudová podpora skoro už pochovaného pragmatického despotu ( Sýria ).

Nie je ťažké odhadnúť, odkiaľ sa erózia politického islamu v blízkovýchodných krajinách vzala. Je to predovšetkým rozvoj komunikácií. Ťažko cenzurovateľný internet ukazuje tamojším mladým ľuďom, teda väčšine populácie, že islamský štýl života nie je jediný možný a že svet neveriacich nie je len svetom morálneho rozkladu, konzumu a špirituálnej prázdnoty ( ako tvrdia duchovní islamu), ale aj svetom priateľstva, humoru, lásky, zábavy a otvorených možností. Vďaka internetu sa mladý Arab alebo Paštúnka pochybujúca o svojej viere zrazu necíti ako jediná na svete - stávajú sa súčasťou planetárneho hnutia.

Potom tu sú otrasné skúsenosti s islamskými radikálmi. Nielen my na západe, ale aj Egypťania, Pakistanci a Turci zdesene sledujú, kam to dotiahli pravoverní v Afganistane, Mali či Somálsku. Potom je tu prepojenie medzi nepriateľmi islamu. Počas predchádzajúcich fázach džihádu neveriaci, napadnutí trebárs v Srbsku, netušili o bojoch vedených inými neveriacimi kdesi v Indii. Dnes je tomu inak, možno koordinovať odpor. Napriek snahe rôznych kolaborantov je stále pravdepodobnejšie, že sa proti islamu neveriaci spoja - čo nie je vyhliadka, ktorú si rozumnejší moslimovia prajú riskovať.

Erózia neznamená okamžité odmietnutie islamu ako takého - kto pozná históriu československého " socializmu s ľudskou tvárou ", alebo si pamätá ponovembrové spory o kapitalizme, nečaká zázraky. Na nejakú dobu nás skôr čakajú rôzne " kultúrne " či " pluralitné " islamy, sektárske strety, dočasné regresie k šáriátnickým režimom. Môže to byť dosť krvavé, sluší sa pripomenúť tým, ktorí si "reformu islamu" predstavujú akoby opakovanie Nežnej revolúcie a zabúdajú na omnoho krvavejšie revolúcie a náboženské vojny. Tiež by nás nemalo prekvapovať, že tých najhorších fanatikov dnes nenájdeme niekde v Arábii, ale v uliciach západných miest, na západných vysokoškolských katedrách, v západných redakciách a dokonca v západných vládnych budovách. Opäť sa vnucuje paralela s komunizmom, pre ktorý najviac smútili súdruhovia v západných kaviarňach, ktorí ho následne resuscitovali vo forme súčasnej EÚ.

Späť na Blízky východ. Proti dilemám, pred ktorými sa miestni po páde islamu ocitnú, bola postkomunistická transformácia maličkosťou. Podobne ako Rusi boli islamizované národy vychované s vedomím výlučnosti a historického poslania, lenže čo trvalo v ZSSR nejaké 4 generácie, trvalo trebárs v Arábii generácií 70. Za tú dobu sa islam vryl do historickej pamäti, dáva dôvod k hrdosti, je zdrojom rádu. Ale to všetko bol komunizmus pre Rusov tiež - a z "opileckej opice" sa dostávajú, aj keď tackavo.

Islam dáva ľuďom dve veci, zmysel života a kolektív, takže postislamská identita bude skôr náboženská alebo kolektivistická, než sekulárne - liberálna. Asi je to dobre, liberalizmus bez viery rozložil západnú Európu za polstoročie, cynické Česko za 20 rokov, pomerne divoké Rusko za dekádu, horkokrvní Arabi by sa mohli pozabíjať ( ono stačí napríklad také Bulharsko). Sekulárny kolektivizmus sa v kraji už skúšal, čo iného boli všetky tie arabské socializmy, nacionalizmy a polofašismy. Neosvedčili sa - predátorská islamská "morálka" ich zdegenerovalo do cynických nepotizmov, rodinkárstva a krutovlády, síce lepších než šaria, ale stále dosť mohamedánskych.

Napriek tomu by nás nemala prekvapovať popularita komunizmu medzi tamojšími ateistami, nejaké jeho varianty sa počas postislámskej transformácie skoro určite prihlásia o slovo. Horúcim kandidátom sa tak stáva kresťanstvo. Už dnes - aspoň sa to hovorí - v oblasti tajne silnejúce, a ponúkajúci práve tie hodnoty, ktoré islam potláča : súcit, odpustenie nepriateľom, lásku bez upresňujúcich podmienok. Kresťanstvo je v tej oblasti doma, do púšte sa hodí, Blízky východ je doteraz pretkaný kresťanskými pamiatkami, prežívajú tu kresťanské menšiny i komunity kryptokresťanov - všetkých tých Alawitov či Drúzov. Okrem toho dôjde v Iráne k renesancii zoroastrizmu. Dnešní Iránci hľadajú svoju "perzskú" identitu, od ktorej si sľubujú vymedzenie sa proti "Arabom" pri súčasnom ponechaní si Allaha. To však nebude fungovať.

Ešte divokejšia situácia môže nastať vo vlastnej Arábii, ktorá nikdy nebola plne christianizovaná a kde, islamom pretreté, prežívajú pozostatky pohanských kultov - ten najznámejší je istý kameň priamo v Mekke. Nevylučoval by som hromadné konverzie Saudov k židovstvu, väčšina ich feudálov sú beztak halachickí Židia - potomkovia Mohamedových banditov a židovských otrokýň ulovených počas prvých nájazdoch - a Arabi budú chcieť niečo extra. S kresťanstvom to však vidím najnádejnejšie, ostatne saudské úrady dnes desí pašovanie kresťanskej Biblie, nie oblizovanie pohanskej Kaaby.

Handicapom kresťanstva je jeho upätý postoj k sexualite. Nič sa nedá robiť, islam je nejsexuálnejším náboženstvom, hoci ľudskú sexualitu kriví - v smere žiarlivosti a vynútenia, podľa všetkého zámerne. Kresťanstvo však sexualitu kriví tiež, ostatne šírilo sa - okrem iného - ako reakcia neprivilegovaných na mravný úpadok rímskych vládnucich tried. Nerobí tak však zámerne, redukcia ľudskej sexuality na jediný správny model odráža skôr obmedzené znalosti z čias začiatku letopočtu, petrifikované - opäť okrem iného - aj tisícročným stretom s islamom. Nič sa nedá robiť, islamský svet buble potlačenou sexuálnou energiou, práve tá energia sem láka celé zájazdy "Arabel" a sexuálna revolúcia bude sprievodným javom, ak nie priamym spúšťačom, pádu islamu. A opäť, ako pri páde komunizmu, bude dnešný model (patriarchálna rodina s nekonečnými možnosťami pre privilegovaného muža, núteným puritánstvom pre neprivilegovaného muža a nulovými možnosťami pre ženy ) nahradený experimenty a hľadaním. Iste povyskočia na povrch všelijaké perverzie, avšak vrátane "perverzií", ktoré zvyšok ľudstva považuje za absolútne zdravé - vrátane romantickej lásky, slobodnej voľby partnerov a akcentácie túžob nežného pohlavia. Ako idú dnes u tmavých animátorov v prímorských rezortoch na dračku severské blondíny, pôjdu zo strany tmavých domorodiek na dračku severskí blonďáci. Bieli rasisti sa môžu právom obávať ohrozenia "čistej rasy", nie však cez zlovoľné prznenie severských dievčat, ale cez krz nedisciplinovanosť severských chalanov. Všeobecné " znemravnenie ", keď si požičiam slovník dnešných moralistov, sa samozrejme časom vyčerpá a snáď k tomu napomôže kresťanský étos lásky a odpustenia. Nečakajme však puritánske kresťanstvo dnešnej katolíckej mládeže, skôr nejakú syntézu predislamského kresťanstva a postkresťanského hedonizmu.

Nastane výbuch intelektuálnej a umeleckej kreativity. Ľudia, doteraz uväznení vo fatalistickej indolencii, sa budú pýtať, čo sa s nimi po tých 70 generácií dialo, oživí sa záujem o vlastnú históriu, o okolitý svet, o prírodu. Nemyslime si, že sú hlúpi - kto sa dokáže naučiť naspamäť korán, bez toho aby plne porozumel textu, má perfektne trénovaný mozog, hoci ho má trénovaný inak, než je zvykom u západu. Duševný rozvoj islamského sveta dnes brzdí najmä strach. Akonáhle ten padne, otvoria sa dvere výbojom ducha porovnateľným s európskou renesanciou.

Relatívna premnoženie však Blízky východ pripravilo o potravinovú samostatnosť, v zmysle produkcie kalórií z pôdy. Ani to však nie je isté - spomeňme na zúrodnenie púšte v Izraeli. Ekonomika však nie sú len potraviny a postislamský svet bude mať svetu čo ponúknuť. Predovšetkým to je priestor, obrovské rozlohy prázdnych púští a hôr, poklady historické a prírodné, rovnako ako tisíce kilometrov dnes prázdnych morských pobreží. Turistický ruch vzrastie mnohonásobne, až si turistky nebudú musieť viazať šatky a turisti si slobodne vychutnajú pohár oroseného piva. Skoro určite vzrastie "sexuálna turistika", naďalej obmedzovaná pohlavím účastníkov, boom zažijú umelecké festivaly, archeologické a prírodovedné výskumy, výpravy dobrodruhov do púští a hôr. Výrobe, službám, kultúre a obchode pomôže ono uvoľnenie kreativity, vrátane kreativity ženskej polovice populácie. Budú oprášené projekty solárnych megaparkov v púšťach, už neohrozované politickou nestabilitou. Predovšetkým tu však stále budú ropa a plyn. Dnešné prekliatie regiónu, umožňujúce financovať globálny džihád, sa stane požehnaním, uľahčujúcim prechod k pohodovejšie spoločnosti. Vývoj k "severskej" pracovitosti a odriekaniu nečakajme, na to je v oblasti príliš horúco, postislamista zostane kaviarenským povaľačom pripomínajúcim Gréka či južného Taliana, avšak v kaviarňach uvidíme krásne dievčatá, rezorty na pobreží vzkypia životom, kuchyňa, káva a hašiš zostanú tak vynikajúce, ako dnes.

Keď nad tým tak premýšľam, nepriatelia islamu robia chybu, keď si želajú, aby "Arabom" čo najskôr došla ropa, a tým politický vplyv. Pád islamu v schudobnelej spoločnosti by bol bolestivý pre miestnych aj pre susedov. Islam je naopak potrebné demontovať čo najskôr, kým ropa ešte tečie a transformáciu bude čím financovať. Ako môže demontáži islamu pomôcť vonkajší svet, o tom budem písať inokedy, čo najrýchlejšia demontáž však je predovšetkým záujmom mohamedánov samotných.

Už aby to bolo.

Zďaleka nie všetko v článku sú moje nápady, za mnohé vďačím dvom emisarkám predislamských kultúr, Židovke a Asýranke.

Tento výborný článok mojim dielom nie je, poďakujte Martinovi Konvičkovi http://martinkonvicka.blog.idnes.cz/clanok.asp?cl=362831&bk=48799

štvrtok, 26. septembra 2013

A just budem nosiť čiapku, keď to môžu moslimky!

Študentka Bromley College odmieta prestať nosiť čiapku, dokým moslimské ženy neodložia svoje pokrývky hlavy.

Caroline Powell a jej "veľká" čiapka
Keď bola študentka Bromley College požiadaná aby zložila svoju čiapku, táto s tým nesúhlasila, pokiaľ rovnaké pravidlo nebude platiť aj pre moslimské študentky.

Caroline Powell, z Orpington je študentkou Greenwich University, ktorá využíva zariadenie v Bromley College, Rookery Lane.

V areáli Bromley College bolo 39 ročnej žene opakovane povedané, aby si zložila čiapku, avšak táto sa domnieva, že ak moslimské ženy môžu nosiť pokrývky hlavy. ide o uplatňovanie " dvojitého štandardu".

Caroline Powell povedala pre News Shopper : "Začalo to v septembri minulého roka, kedy ma pri dverách zastavila žena a povedala: "čiapku si musíte dať dole" .

Je to malá čierna kožená čiapka, ale je to súčasť mojej identity. Povedala, že škola má pravidlá a na ich základe je nutné čiapku zložiť z hlavy. Za mnou išla moslimská žena a ja som sa pýtala ženy pri dverách, či požiada aj moslimku, aby si dala dole jej pokrývku hlavy.

"Čítala som Korán a v ňom sa nehovorí, že si ženy musia zahaľovať hlavu, je to dobrovoľná voľba."

Bromley College vysvetlila slečne Powell že by si mala dať dole čiapku z bezpečnostných dôvodov.

Slečna Powell, ktorá študuje v odbore integračné poradenstvo dodala : " Povedali, že kvôli potrebe identifikácie užívateľov školy nič nesmie zakrývať tvár. Ale pritom všetky moslimské ženy chodia s tvárami zahalenými šatkou."

Slečna Powell pokračovala vo svojom postoji a počas posledných niekoľkých mesiacov sa napätie medzi ňou a zamestnancami školy zvýšilo natoľko, že sa obáva vyhodenia z kurzu.

Povedala : "Akceptujem ak je jedno pravidlo uplatňované na všetkých bez rozdielu, ale nemienim akceptovať zaobchádzanie, keď si všetci ostatní okrem mňa, môžu robiť čo chcú. Cítim, že toto je absolútne dvojitý meter."

Hovorca College Bromley sa vyjadril : "Pokiaľ ide o školské pravidlá v oblasti študentských odevov nedovoľujeme nosenie žiadnych kukiel, klobúkov či iných pokrývok hlavy vo vnútri budov školy."

Táto politika bola stanovená z dôvodu bezpečnosti pre všetkých, ktorí navštevujú vysokú školu, keďže ľudia môžu byť bez problémov identifikovateľní - je to tiež užitočné pre zistenie tváre z bezpečnostných kamier.

Táto politika bola upravená počas roka 2012/13 a je súčasťou pravidiel, ktoré študent podpisuje pri prihláške do školy každý rok.

Vysoká škola zaobchádza so všetkými študentmi bez rozdielu rovnako úctivo a táto politika je dôsledne aplikovaná na všetkých študentov kvôli ochrane našej bezpečnosti."

Poskytujeme výnimky z tohto pravidla na základe náboženských, zdravotných, kultúrnych alebo iných dôvodov a študenti môžu napísať na vedenie školy, ak požadujú výnimku. Táto je potom vyhodnotená a študent je následne informovaný o rozhodnutí.

Patrick Grafton-Green
3:27pm Pondelok 23.Septembera 2013


Príspevok je napísaný podľa článku novín z južného Londýna The News Shopper, bohužiaľ článok postihla bežná choroba politickej korektnosti dneška - z online vydania bol vymazaný

pondelok, 23. septembra 2013

Bullshit na stránke SME

Predstavte si, že v izraelskom denníku bude zverejnený rozhovor s obhajcom holokaustu. Tak nejak som sa cítil, keď som si prečítal v regionálnom vydaní SME rozhovor s T.E. Rostasom. Našťastie si na ústredí chytili hlavu a hneď to stiahli

Pôvodný článok je tu

Rostas: Ľudia sú vždy udržiavaní nejakou formou strachu

Do strižne prišli ľudia v šušťákoch, ktorí mali veľmi dobré vzťahy s majiteľmi televízie, a povedali, že „toto“ na zázname nesmie byť.

NITRA. Veľmi živú diskusiu rozprúdila návšteva Tibora Eliota Rostasa v Nitre. V Cafe Gustoso rozprával nielen o svojej rozhlasovej relácii Mlčanie a rovnomennej knihe, ktorá sa Slovensku zaradila medzi najpredávanejšie tituly.

Len dve minúty

Tibor Eliot Rostas je výtvarník, vydavateľ, hudobník a spisovateľ. Všetko, čomu sa v živote venoval a venuje, robí rád a napĺňa ho to.

Ako hovorí, všetci sa podľa jeho slov dostávame v živote cez rôzne štádiá poznania sveta a spoločnosti. Čim hlbšie človek preniká, tým viac – ak je inteligentný – začína pochybovať o tom, k čomu dospel na začiatku.

„Otvára sa stále viac pomyslených komnát, človek začína byť zmätený a začína tým viac potrebovať nejaké „vodítko“, akúsi Ariadninu niť, aby sa v tom vedel orientovať,“ hovorí Rostas. „Témy, ktorým sa v rozhlasovej relácii Mlčanie venujem, sa ma bytostne dotýkajú. Preto som si povedal, že nebude zlé, keby sa mi podarilo týmto labyrintom poslucháčov sprevádzať. Mnoho z tých zložitých problémov si zaslúži, aby sa interpretovali cez nejaký jednoduchší kľúč.“

Jeho relácia si našla veľa vďačných, ale aj nespokojných poslucháčov. Tým druhým vadí to, že trvá len 120 sekúnd. „Pôvodne mala mať polho-dinu–hodinu raz týždenne. Nakoniec sme si povedali, že to bude lepšie udržiavať na istej hladine celý týždeň, aj za cenu kratšieho času. Ja som navrhol dve minúty a myslím, že je to dostačujúce,“ vysvetľuje Tibor Eliot Rostas.

Témy, o ktorých sa nehovorí

Autorova kniha Mlčanie vzbudzuje vo verejnosti kontroverzné názory a emócie. Obsahuje súbor krátkych rozhlasových zamyslení, ktoré prelomili ticho a odhalili mýty o civilizovanej spoločnosti, slobode, prosperite a demokracii. Preklenuli vákuum spoločenského a mediálneho mlčania na témy, o ktorých sa nesmie hovoriť.

„Robil som v istej televízii a bol som svedkom toho, že stále existujú témy, o ktorých sa nesmie hovoriť. Ešte pred sto rokmi istý slávny novinár na večierku, kde mu udeľovali cenu, povedal, že nič také ako vyjadrenie slobodného názoru neexistuje, je to len ilúzia. Keby novinári naozaj písali to, čo si myslia, tak by asi na druhý deň boli na ulici. Ľudia sú vždy udržiavaní nejakou formou strachu,“ konštatuje Rostas.

„Myslím si, že nič sa nezmenilo, platí to aj dnes. Dokonca je to exponovanejšie, doba je dnes k novinárom ešte tvrdšia, aj sankciami, ktoré sa voči nim vyvodia.“
Na vlastnej koži niečo podobné Rostas nepocítil, ale vie o manipulovaní s informáciami. „Do strižne napríklad prišli ľudia v šušťákoch, ktorí mali veľmi dobré vzťahy s majiteľmi, a povedali, že „toto“ na zázname nesmie byť.“

Keďže sa beseda konala 11. septembra - v deň 12. výročia  pádu „dvojičiek“, nebolo možné vyhnúť sa aj úvahám o tom, ako ďaleko je od pravdy oficiálna verzia príčin tejto tragédie.

„Septembrové číslo mesačníka Zem a vek, ktoré vydávame,  sme venovali práve tejto téme. Je tu exaktne  popísané to, čo sa tam dialo. Nerozoberáme do hĺbky všetky analýzy a interpetácie analytikov, ktoré sú v úplnom rozpore. Zhrnuli sme to do nejakých siedmich bodov a  pridali sme dôležitú poznámku: 84% populácie podľa prieskumov CBS a New York Times dnes neverí oficiálnej verzii vyšetrovania udalosti," dodal Rostas.

Začať od seba

Asi hodina z besedy s Tiboroom Elitotom Rostasom patrila početným otázkam poslucháčov. Dostali odpovede napríklad na to, čo je to svetovláda, či a ako sa možno dopracovať k spravodlivejšiemu spoločenskému zriadeniu, prečo sú politici takí, akí sú,  čo ďalej s celosvetovou energetickou krízou a populačnou explóziou , ako sa dá zneužiť boj proti terorizmu, ako ľahko sa dá cez médiá manipulovať verejná mienka alebo čo bude s ľudstvom ďalej.

Rostasove odpovede možno všetkých úplne neuspokojili,  no určite mnohí z besedy odchádzali s otáznikmi v hlave. V publiku však jasne zarezonovala myšlienka, že ak chce človek niečo vo svete zmeniť k lepšiemu, mal by začať od seba.

utorok, 17. septembra 2013

Ako sa manipuluje realita v médiách

Najprv si uveďme príklad z mienkotvorného média, napr . SME

Potrestajú útočníka?

Vďaka Rusku (aj Číne) zatiaľ cez Bezpečnostnú radu OSN neprešlo odsúdenie vojnových zločinov v Sýrii, ani to, aby ich vyšetroval medzinárodný trestný tribunál.

Generálny tajomník OSN Pan Ki­mun vyhlásil, že Asad stojí za zločinmi proti ľudskosti. Rusko spojenca, ktorému predáva zbrane a má uňho námornú základňu, vytrvalo bráni.
Podprahové prepojenie nadpisu a spomínania režimu Bashar al-Assada (mimochodom, mohli by sa to v mienkotvornom médiu naučiť konečne písať správne) ako subjektu, ktorý koná zločiny proti ľudskosti samo osebe vyvoláva asociáciu viny. Ale to je v tomto prípade len jedna, menej podstatná aj keď najčastejšie používaná manipulačná technika.

Čo je oveľa horšie, jednoznačne sa prisudzuje režimu, že koná zločiny proti ľudskosti, hoci druhá strana nie. Možno budete prekvapení, ale je to pravda! Ovšem je to pravda len technicky a bez vysvetlenia sa vládny režim vykresľuje v očiach čitateľov ako ten, ktorý je ďaleko, horší a krutejší. Obyvatelia pod vládou fundamentálneho islamu o tom vedia svoje a mnohí z nich hlasujú nohami - jednoducho odtiaľ utekajú.

Zločin proti ľudskosti

Zločin proti ľudskosti (ZPĽ) je definovaný rímskym štatútom medzinárodného súdneho dvora. (Slovenské právo uvádza ZPĽ v Zbierke zákonov 333/2002). Je ním

a) vražda,
b) vyhladzovanie,
c) zotročenie,
d) deportácia alebo násilný presun obyvateľstva,
e) uväznenie alebo iné závažné pozbavenie osobnej slobody porušujúce základné pravidlá medzinárodného práva,
f) mučenie,
g) znásilnenie, sexuálne otroctvo, vynútená prostitúcia, násilné tehotenstvo, vynútená sterilizácia alebo iné formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti,
h) prenasledovanie akejkoľvek identifikovateľnej skupiny alebo kolektívu z politických, rasových, národnostných, etnických, kultúrnych, náboženských dôvodov, z dôvodu pohlavia, ako je definované v odseku 3, alebo z iných dôvodov, ktoré sú všeobecne uznávané ako neprípustné podľa medzinárodného práva, v súvislosti s akýmkoľvek činom uvedeným v tomto odseku alebo akýmkoľvek trestným činom v rozsahu právomoci Súdu,
i) nedobrovoľné zmiznutie ľudí,
j) trestný čin apartheidu,
k) ďalšie neľudské činy podobnej povahy úmyselne spôsobujúce veľké utrpenie alebo vážne zranenie tela alebo poškodenie duševného či fyzického zdravia.

Vysvetlenie ZPĽ vražda
a) „útok namierený proti akémukoľvek civilnému obyvateľstvu“ znamená konanie, v ktorého priebehu dochádza k opakovanému páchaniu činov uvedených v odseku 1 proti akémukoľvek civilnému obyvateľstvu v súlade so štátnou alebo s organizačnou politikou uskutočňovania alebo podporovania týchto útokov,

ČIŽE podmienkou aby bola vražda považovaná za ZPĽ musí byť zločin spáchaný ako súčasť rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného proti civilnému obyvateľstvu.

Takže rezanie hláv je vražda, ale aby bola zároveň ZPĽ musel by existovať rozkaz a systém. Preto je ideálnym príkladom My Lai vs. Lidice.

Konkrétne vo Vietname, v dedine My Lai to bol afekt poručíka americkej armády, ale systém bol (oficiálne) proti a nakoniec ho síce symbolicky, ale predsa zavreli. Vraždy civilov boli JEHO osobné vojnové zločiny, vrátane práce podriadených vojakov, ktorým síce nedal rozkaz, ale nezastavil ich resp. dodatočne neudal. Lidice boli systémová práca s rozkazmi úplne zhora = ZPĽ.

A preto sa v Sýrii môžeme (z definície) prípadnych ZPĽ dočkať len od režimu al-Assada - rebeli/alCIAajdisti nemajú relevantne štrukturované velenie a pri všetkej úcte, aj úplne najvrchnejší poľný veliteľ, čo vydá rozkaz napr. vymlátiť všetkých nemoslimov v obci xy, to technicky dotiahne “len“ na vojnový zločin.

Vtip je teda v tom, že za vraždu atď. by ho mohli kľudne obesiť aj bez vyhlásenia že spáchal ZPĽ - ale ono to vyzerá krajšie, keď zo spáchania ZPĽ bude propaganda obviňovať výlučne režim al-Assada a zakaždým angažovaný novinár spomenie, že rebeli na konte žiadne ZPĽ nemajú.

Novinár už "pre krátkosť priestoru" nespomenie, že rebeli ZPĽ mať nemôžu v zásade priamo z definície tohto zločinu.


http://www.sme.sk/c/6937272/inspektori-o-chemickom-utoku-v-syrii-zabijali-ako-saddam.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/06/masakry-islamskych-extremistov.html
http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/333-2002-z-z.p-6495.pdf‎

pondelok, 16. septembra 2013

Agresia skončila v momente zničenia dvoch rakiet

Dobre informovaný diplomatický zdroj povedal novinám As-Safir , že "americká vojna proti Sýrii začala a skončila vo chvíli, keď boli zničené dve balistické rakety, keď vo vzduchu lietali navzájom sa popierajúce informácie, kedy to Rusko potvrdilo a najskôr Izrael poprel. A až kým nakoniec Izrael nevydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že rakety boli odpálené ako súčasť spoločného izraelsko-amerického cvičenia, počas ktorého dopadli do mora a že nesúviseli so sýrskou krízou".

Zdroj ďalej tomuto libanonskému denníku povedal , že "Americká armáda odpálila tieto dve rakety zo základne NATO v Španielsku a že boli v momente detekované ruskými radarmi a zamerané ruskými obrannými systémami, takže jedna z nich vybuchla vo vzduchu (v zmysle bola zostrelená - pozn.prekladateľa) a druhá bola presmerovaná do mora, kde dopadla" .

V tomto kontexte zdroj zdôraznil , že " vyhlásenie vydané ruským ministerstvom obrany, v ktorom bolo detekovanie dvoch balistických rakiet odpálených smerom na Blízky východ spomenuté, zámerne vynechalo dve veci : tou prvou bolo miesto, z ktorého boli tieto dve rakety odpálené a tou druhou bolo miesto ich dopadu. Prečo? Pretože v tej chvíli sa začala ostrá vojenská operácia, šéf ruskej tajnej služby kontaktoval americkú rozviedku a informoval ju , že "zasiahnutie Damašku bude Moskva považovať za vlastné ohrozenie" , a že výraz "zostrelenie dvoch rakiet" sme z vyhlásenia odstránili , aby sme zachovali bilaterálne vzťahy a vyhli sa eskalácii . Preto musíte okamžite prehodnotiť svoju politiku, prístup a zámery pri sýrskej kríze, lebo si musíte byť vedomí, že nemáte ako eliminovať našu prítomnosť v Stredomorí".

"Táto utajená priama konfrontácia medzi Moskvou a Washingtonom zvýšila zmätenosť Obamovej vlády a istotu, že ruská strana je pripravená konať pri Sýrii až do konca a že USA nemajú zo svojej slepej uličky inú cestu von, než prostredníctvom ruskej iniciatívy, ktorá by Amerike zachránila tvár...", dodal .

Z tohto pohľadu diplomatický zdroj objasnil, že "Izrael vo svojom prvom vyhlásení poprel, že by čokoľvek o odpálenie rakiet vedel, čo je pravda. Aby sa nestupňovalo ďalšie zmätenie USA, Washington žiadal, aby Tel Aviv vzal odpálenie rakiet na seba, aby si tak zachránil tvár pred medzinárodným spoločenstvom. Bolo to dôležité preto, že tieto dve rakety mali byť začiatkom americkej agresie voči Sýrii a oznámením o začatí vojenských operácií, po čom mal americký prezident Barack Obama odísť na summit G20 do Ruska, aby tam vyjednával o osude sýrskeho prezidenta Bashar al-Assada. Nakoniec tam však odišiel preto, aby našiel cestu zo slepej uličky, v ktorej sa ocitol".

Zdroj ďalej uviedol , že "po americko-ruskej raketovej konfrontácii zamýšľala Moskva navýšiť počet svojich vojenských expertov v Sýrii a navýšiť svoje vojenské jednotky a počet torpédoborcov, aby posilnila svoju vojenskú prítomnosť v Stredomorí. Stanovila tiež čas oznámenia svojej iniciatívy o zastavení agresie proti Sýrii po summite G20, potom, čo pripraví zákulisnú scénu na pozadí summitu. Po ňom nasledovali dve postupné návštevy iránskeho ministra zahraničia Hussein Amir Abdul Lahyana a sýrskeho ministra zahraničia Walid Al-Moallema, kde bolo s ruskou stranou dohodnuté východisko a jeho súčasťou bolo oznámenie Sýrie, že súhlasí s ruskou iniciatívou týkajúcou sa odovzdania sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu a prípravou Sýrie na pripojenie sa k zmluve o ich nešírení.

Nakoniec zdroj poukázal na to, že "jedným z prvých výsledkov americko-ruskej vojenskej konfrontácie bolo, že britský parlament odmietol účasť na vojne v Sýrii. Potom nasledovalo stanovisko EÚ a predovšetkým Nemecka, ktoré oznámila kancelárka Angela Merkelová " .

Daoud Rammal – As-Safir

Anglický preklad Al-Manar : Sara Taha Moughnieh

Originál:
Arabsky: http://www.assafir.com/Article.aspx?EditionId=2563&articleId=1134&ChannelId=61909&Author=%D8%AF%D8%A7%D9%88%D8%AF%20%D8%B1%D9%85%D8%A7%D9%84#.UjG4mz_-7K4
Preklad do angličtiny na stanici al-Manar : http://www.almanar.com.lb/english/adetails.php?eid=110043&frid=31&seccatid=71&cid=31&fromval=1

piatok, 13. septembra 2013

Kopnite Vianoce do zadku a privítajte “Zimné sviatky” – hovoria Španieli


Umlčané Vianoce
Marco Tosatti, Rím

Vymazanie histórie


Vláda Astúrie sa tak rozhodla pripojiť sa k snahe vymazať kresťanské korene španielskej kultúry. Ministerka školstva tejto regionálnej vlády, Ana Gonzáles Rodríguez, rozoslala všetkých školám, ktoré má vo svojej právomoci obežník, v ktorom požaduje odstránenie pojmov “Vianoce” a “Svätý (pašiový) týždeň” zo školských kalendárov.

Pani Gonzáles chce, aby všetky odkazy na kresťanstvo boli nahradené ekvivalentami ako “Zimné sviatky” a “koniec jarných prázdnin”, ktoré sú prijateľné pre všetkých vrátane nekresťanov.

Rozhodnutie od zeleného stola

Je v tom len jeden háčik. Toto rozhodnutie bolo prijaté bez konzultácie dotknutých škôl a rodičov žiakov. Observatórium pre náboženskú slobodu a slobodu svedomia (Observatory for Religious Freedom and Freedom of Conscience – OLRC) vyzvala pani Gonzáles k tomu, aby zobrala do úvahy spoločné cítenie a rešpekt k tradíciám, a žiada ju, aby sa skôr snažila pracovať na zaistení prijateľného vzdelania pre mladých ľudí, ktorí to potrebujú. Hovorca OLRC Maria Garcia kritizuje úpornú snahu ministerky prinútiť ľudí, aby zabudli na svoje kresťanské korene.

Podľa vyjadrenia socialistickej vlády v Astúrie, bolo toto rozhodnutie prijaté preto, aby neboli urazené city žiadnych ľudí. Oslavám “sa vždy hovorilo Vianoce, Pašie/Veľká noc a nikto tým nebol urazený,” oponuje Observatórium. “Ale asturijská ministerka školstva si myslí, že môže zaviesť tento ‘týždeň ničoty’ bez konzultácie s predstaviteľmi školstva. V ORLC nerozumieme tomu, ako presne sú city ľudí urážané a žiadame, aby nám pani Gonzáles vysvetlila svoje (skutočné) dôvody.

“Observatórium preto pani ministerku vyzýva, aby sa vzdala svojich sekularizačných ašpirácií, pretože Španielsko je krajinou s kresťanskými koreňmi a táto skutočnosť jednoducho nemôže byť zabudnutá zo dňa na deň, “dodala hovorkyňa Maria Garcia. Nemali by sme zabúdať ani na to, že proces reconquisty krajiny, jej oslobodenie od moslimov pochádzajúcich zo severnej Afriky, začala pred mnohými storočiami práve v Astúrii.

Množstvo príkladov z Európy

Asturijská socialistická vláda napodobňuje to, čo už robilo a robí rad ďalších európskych socialistických vlád. V minulých týždňoch napríklad aj v Belgicku vyvolal silné kontroverzie ministerský obežník, ktorý zakazoval používať pojem “Veľkonočné sviatky” a nahrádzal ho termínom “jarné sviatky”. Aj v tomto prípade bolo podobné zdôvodnenie, totiž potreba sekularizácie verejných inštitúcií tak, aby neboli dotknutí nekresťanskí imigranti.

A tak zo Sviatku zosnulých (dušičky) bude “jesenné voľno”, Vianočné sviatky sa budú teraz volať “Zimné sviatky” a dokonca vadia už aj Fašiangy a boli nahradené “Relaxačným voľnom”. Tento prípad v Belgicku nebol prvý. Flámski a valónski nacionalisti sa spoločne vyslovili proti ďalšiemu pokusu o zničenie belgického kresťanského odkazu.

Učitelia na hodinách dejepisu vo Viedni učia žiakov o obliehaní Viedne a dokonca o porážkach tureckej armády. Aby sa vo viedenských školách necítili tureckí žiaci frustrovaní a ponížení, že Turci vždy nezvíťazili a neporazili vojská neveriacich, “doporučila” radnica učiteľom vyhnúť sa tejto citlivej téme. Učitelia, ktorí nebudú toto “doporučenie” rešpektovať, budú preložení. Rodičia rodilých Rakúšanov protestujú, pretože podľa ich vyjadrenia ide o prepisovanie histórie.

Zdroje:
http://vaticaninsider.lastampa.it/en/world-news/detail/articolo/spagna-spain-espana-25003/
http://islamversuseurope.blogspot.cz/2013/06/vienna-teachers-told-not-to-cover-topic.html

sobota, 7. septembra 2013

Slovenské masmédiá stratili manuál?

Čím to je, že z obrázkov o Blízkom východe typu


a cynickým odsúdením verejnosti, ktorá unisono protestovala v diskusných fórach voči tomu, že americká administratíva a svetové médiá (vrátane slovenských) informujú jednostranne, sa naraz v novinách začínajú objavovať titulky :

- Džihádisti desia sýrske mesto, kde hovoria Ježišovým jazykom
- Fico: Bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN zásah v Sýrii nepodporíme
- Starosti jastraba Obamu
- Francúzi nechcú zásah proti Sýrii, ukázal augustový prieskum

Nikto netvrdí že ide o boj dobra so zlom, ako v každej vojne sa na všetkých stranách páchajú zločiny. Masmédiá však vytvárali úplne iný obraz.

Teroristov novinári volali spojenci a bojovníci za slobodu.
Boj statočných, bezúhonných a slobodomyseľných bojovníkov, ktorí len oslobodzujú šťastné obyvateľstvo krvácajúce pod brutálnym a krvavým terorom despotickej šialenej vlády. Všetky obrázky a videá dokumentujúce hrôzy vojny, boli automaticky pripisované vláde. Veľkoryso boli prehliadané popravy, masakry a genocída rebelov, ich neuveriteľné predstavy o vládnutí, dokonca si noviny nevšímali ani zvrhlé a kanibalské rituály zverí v ľudskej koži bojujúce na strane opozície a chemický útok, ktorý je s najväčšou pravdepodobnosťou pripisovaný práve im. Naliehali na bombardovanie tých, ktorí s vypätím síl aj za cenu vlastných životov bránili krajinu pred kanibalmi a neandertálcami. Hanili každého, kto sa tejto rétorike sprotivil a z komentárov v diskusiách novín, ktoré boli pravde ďaleko bližšie, si spravili onucu a výsmech.

Teroristi, ktorí našich ľudí zabíjajú v iných krajinách v Sýrii volali spojenci a bojovníci za slobodu.

Tým sa porušila základná zásada novinárskej práce, princíp objektivity.

Čím to je, že komentátori so škrípaním zubov začínaju otáčať rétoriku a objavovať aj druhú stranu konfliktu, že z bojovníkov za slobodu sa po rokoch stávajú teroristi. Že vláda teroristov nie je tou silou, ktorá sa javí ako lepšou alternatívou pre obyvateľov Sýrie. Že túto vládu nielen podporujeme, ale dokonca vieme, že ide teroristov a napriek tomu ich cynicky platíme a na území NATO dokonca cvičíme.

Je to sloboda prejavu, alebo nesloboda pracovných záväzkov? Alebo len stratili ideologický manuál, šablónu komentárov?

Nechám to na zváženie každému z Vás, rozhodne si pamätajte mená ľudí, ktorí povolanie novinára zmenili na presstitúciu a prepožičali sa ideologickej propagande hodnej komunistického geobbelsovského režimu. Pamätajte si tieto dva roky, denné masírovanie lžami a nepravdami, zatajovanie skutočností a dehonestáciu ľudí, ktorí nechceli nič iné len objektívne informácie.

Pretože pravdu v novinách nenašli.

Americká vláda stojí pred svetom odhalená ako zbierka vojnových zločincov a klamárov


Má americká verejnosť silu charakteru čeliť skutočnosti, že americká vláda stojí pred celým svetom odhalená ako zbierka vojnových zločincov, ktorí klamú zakaždým, keď otvoria ústa? Zhltne Kongres a americká verejnosť lož Bielemu domu, že musí podporiť vojnových zločincov a klamára, alebo "Amerika stratí tvár"?

Klamstvá Obamovovho režimu sú tak priehľadné a nehanebné, že aj opatrný, diplomatický president Ruska Putin už stratil trpezlivosť a skonštatoval fakt, ktorý už všetci poznáme:

John Kerry je klamár, povedal Putin :
"Bolo to pre mňa nepríjemné a prekvapujúce. Bavili sme sa s nimi (s Američanmi) a predpokladali sme, že sú to slušní ľudia , ale on (Kerry) klame a vie, že klame. Je to smutné."
Collin Powell o dôvodoch inváze do Iraku klamal v dobrej viere. John Kerry klame vedome.
Keď bol zločinným Bushovym režimom vyslaný minister zahraničia Colin Powell klamať do OSN , tak Powell a jeho personálny vedúci tvrdili, že Powell nevedel o klamstvách. Nedošlo teda k tomu, že by Biely dom vyslal ministra zahraničia do OSN na základe úplnej lži, aby tam začal vojnu, ktorá zabila, zmrzačila a vyhnala z domovov milióny Iračanov.

Opovrhnutiahodný John Kerry vie, že klame . Máme tu ministra zahraničia a bábkového prezidenta Obamu, ktorí vedome svetu klamú. V americkej vláde už nie je ani štipka poctivosti . Žiadny rešpekt k pravde, spravodlivosti, morálke či ľudskému životu. Sú tu dvaja ľudia, tak zlí, že chcú v Sýrii zopakovať to, čo Bushovi vojnoví zločinci spáchali v Iraku.

Ako môže americký ľud a jeho zástupcovia v Kongrese tolerovať týchto mimoriadnych zločincov? Prečo nie sú Obama a Kerry odvolávaní? Obamov režim má všetky "kvality" nacistického a Stasi komunistického Nemecka, ibaže Obamov režim je horší. Obamov režim špehuje celý svet a klame o tom. Obamov režim je plne zapojený do vraždenie ľudí v siedmich krajinách a do vražedného vyčíňania, aké neskúšal ani Hitler.

Či si zločinný Obamov režim môže kúpiť kolaboráciu Kongresu a európskych bábkových štátov pri priehľadných vojnových zločinoch, to sa čoskoro rozhodne. To rozhodnutie určí osud sveta.

Čo sa týka faktov, správa vydaná ruskou vládou pre OSN dospieva k záveru, že zbrane použité v Sýrii pri chemických útokoch (Aleppo) sú podobné zbraniam v rukách al-Nusrat a líšia sa od zbraní známych z vlastníctva Sýrie.

Obamov režim nevydal pre OSN vôbec žiadny dôkaz. Je tomu tak, pretože ten zločinný režim vôbec žiadny dôkaz nemá, len vymyslené rozprávky.

Keby mala vláda USA akýkoľvek dôkaz, poskytli by ho britskému ministerskému predsedovi.
Keby Obamov režim akýkoľvek dôkaz mal, tak by ten dôkaz bol poskytnutý britskému ministerskému predsedovi Davidovi Cameronvi, aby mu umožnil prejsť hlasovaním Parlamentu. Pri absencii dôkazov musel Cameron Parlamentu priznať, že žiadne dôkazy nemá, len vieru, že sýrska vláda použila chemické zbrane. Parlament tejto washingtonskej bábke povedal, že britský ľud nepôjde do vojny na základe nepodloženej viery ministerského predsedu.

Bude americký ľud a zvyšok sveta len postávať vedľa a cmúľať si palce , zatiaľ čo vo Washingtone vyrastá nový nacistický štát?

Kongres nesmie hlasovať za vojnu a Obamovi musí dať najavo, že keď sa bude vzpierať ústavnej moci Kongresu, tak bude obvinený.

Ak je US Kongres príliš skorumpovaný alebo nekompetentný, aby plnil svoju povinnosť, tak sa do toho musí zapojiť zvyšok sveta s generálnym tajomníkom OSN a ruským prezidentom a vyhlásiť jednostrannú vojenskú agresiu americkej vlády za vojnový zločin a tak americkú vládu vojnových zločincov izolovať v medzinárodnej komunite. Všetci jej členovia, čo vycestujú do zahraničia, budú zatknutí a postavení pred Haagský tribunál.

Dr Paul Craig Roberts, Globalresearch.ca
Bývalý námestník ministra financií USA a zástupca šéfredaktora denníka Wall Street Journal, ktorý zastával viacero univerzitných pozícií. Je častým prispievateľom Global Research.

Originál :
http://www.globalresearch.ca/the-us-government-stands-revealed-to-the-world-as-a-collection-of-war-criminals-and-liars/5348410

Zdroj:
http://www.informationclearinghouse.info/article36117.htm
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/09/john-kerry-hlasim-sa-do-sluzby.html
http://www.informationclearinghouse.info/article36116.htm

John Kerry: Hlásim sa do služby


Nasledujúce video popisuje jednu a tú istú osobu.

Protivojnový aktivista John Kerry

Človek, ktorý bojoval vo Vietname, a s vysokým vyznamenaním aktívne vystupuje proti vojne ako predstaviteľ organizácie "Veteráni z Vietnamu proti vojne". Aj jeho svedectvo pred výborom amerického senátu pomohlo k tomu, že Amerika sa dobrovoľne stiahla z neželanej vojny. Z vojny, kde "mladá, nežná a nevinná duša"  amerického právnika, proste nemohla nečinne stáť zoči voči utrpeniu nevinných.

Dnes sa "hlási do služby"

Čo sa stalo s ideálmi mladosti? Skorodovali? Alebo ich len predal za vyššiu ponuku? Alebo klame tak ako vtedy, keď pred senátnym výborom tvrdil, že americkí vojaci vo Vietname znásilňujú, urezávajú obetiam uši a hlavy, púšťajú do pohlavných orgánov zajatcov elektrinu z prenosných poľných telefónov, strieľajú a otravujú dobytok a vypaľujú z dlhej chvíle dediny Vietnamcov. A o pár týždňov po výpovedi v televíznej debate priznal, že nič z toho, čo popisoval, na vlastné oči nevidel...



Kto je John Forbes Kerry?

Človek s ideálmi alebo profesionálny klamár, pre ktorého je posvätný nie záujem krajiny, ale to čomu nasvedčujú iniciály jemu mena JFK, Just for Kerry=kope len za Kerryho.

Jeho kariéra politika od začiatku až do konca nasvedčuje druhej možnosti. Prezývka "Just for Kerry" totiž nevznikla náhodou.

Politickú kariéru začal neúspešne, ako prospechársky hľadajúci "district hooper". Toľko si vyberal kde začne kariéru až sa mu to nevyplatilo a nebol zvolený do Kongresu. Neskôr ako štátny zástupca "mierne" preháňal svoju úspešnosť pri riešení neúspešných prípadoch zredukovaním z "12000 na nulu". V danom okrese nikdy nemeli totiž viac ako 7265 káuz a minimálny počet nevyriešených bol 228. Ešte v roku 1979 to bolo podľa jeho vlastných slov 3000 káuz.

Vystupoval proti zbrojným programom, ktoré neskôr Amerike zabezpečili vojenskú prevahu a prispeli ku pádu komunizmu vo svete, hlasoval proti vojne v Perzskom zálive v roku 1991, najprv podporil Gerge W. Busha pri hlasovaní o začatí irackej vojny v roku 2003 a keď sa táto téma stala nepopulárnou medzi demokratmi, otočil a začal vystupovať proti nej.

Pred pár rokmi jednal s prezidentom Sýrie, ktorého dnes obviňuje z diabolských plánov, na priateľskej večeri a pred americkým národom obhajuje plány na začatie podivnej vojny, na základe dôkazov, ktoré nie je ochotný (či schopný?) poskytnúť OSN a celému svetu.

Je to šialené - ako sa môžu Američania podieľať na podpore rovnakých teroristov, s ktorými (aspoň podľa médií) bojujú na život a na smrť všade po svete?


"Mám bratranca, ktorý mal 18 rokov a bol zabitý pred 10 dňami tzv. rebelmi a al-Kajdou, a neboli to Sýrčania. Idú bojovať do Sýrie z celého sveta. Nemôžeme to dopustiť. Nemôžeme si dovoliť, aby sa Sýria zmenila na druhý Irak alebo Afganistan. Úpenlivo Vás prosím!", povedala Jumana Hadeed. Žena, ktorá stratila blízkych rukami vrahov z al-Kajdy to nechápe a spolu s ňou milióny ľudí na celom svete!


Bohužiaľ, ľudia ako John Kerry, či senátor McCain rozhodujú o životoch Američanov ale aj Sýrčanov spoza stola, na základe podivných motivácií. Chápal by som to u nejakého byrokrata, ktorý v živote nemal skutočnú zodpovednosť v rukách, ale prečo sa takto správa človek ako McCain, ktorý strávil roky vo vietnamskom zajatí, nechápem.

Spojené štáty americké, vodca tzv slobodného sveta, sa chystajú bombardovať Sýriu, chystajú sa zabíjať ľudí, ktorí im nič nespravili, s ktorými nie sú vo vojne a chystajú sa podporovať najhorší ľudský odpad na svete - teroristov, bezcitných vrahov, náboženských fanatikov a kanibalov. To znamená že sloboda je zabíjanie, že mier je fanatické podrezávanie za výkrikov "Allah Akbar", že láska k blížnemu je ochutnávanie jeho vnútorností?

A dnes sa John Kerry "hlási do služby vlasti". Veríte mu? Ja ani slovo.

Zdroj:Podľa http://www.ivokucera.com/encyklopedie/personality.php?id=28621

piatok, 6. septembra 2013

Konšpirujem, konšpiruješ, konšpirujete

Samo Marec napísal pekný inšpiratívny blog na tému neustále prebiehajúcim diskusiám k zahranično-politickým udalostiam. Sám za seba musím vyjadriť vďaku za pekne spracovanú tému - pretože má úplnú pravdu

Milý Samo


Schválne si na začiatok predstav ideálny štát, kde sa nekorumpuje a predstavitelia starostlivo zvažujú, čo je v najlepšom záujme a prospechu krajiny. Múdri predstavitelia ľudu zodpovedne filtrujú vedomosti a informácie, ktoré pomáhajú ľuďom a ktoré do kolobehu života vhodne zapadajú. Proste taká moderná Šangri-La. Konšpiračné teórie tu nemajú miesto, lebo všetko ide podla pravidiel.

Rovnako aj v bežnom živote. Z tohto pohľadu netreba špekulovať nad svetom ďaleko za hranicami, ale treba budovať okolie, snažiť sa ho zlepšovať, zvyšovať práva občana, minimalizovať štát,  apod. Keď bude všetko šlapať ako hodinky, bude fungovať 100% vymožitelnosť práva a rovnosť pred zákonom, môžeš konšpirátorom ukázať prostredník... 

O tom to je, konšpiračné teórie nezlepšujú život. Naopak komplikujú ho a presmerovávajú ho na slepú koľaj. Asi to bude snaha hľadať nejaké skratky, jednoduché riešenia, náhradu stratenej viery v boha, centrálneho hýbateľa všehomíra.

Tak, ako si ľudia potrebovali vysvetliť pôvod hrmenia, dnes pociťujú neodbytnú potrebu zistiť pôvod kríz, vojen. Len namiesto boha vystupuje Večny žid, Bildenberg administrátor, či iný zjav mimo bežnej reality. V každom prípade niekto zodpovedný za všetko okolo nás.

S takto poňatým svetom sa nestotožňujem, myslím, že spoliehať sa má každý sám na seba, svoje sily, svoje schopnosti, nehádzať vlastné zlyhania na plecia niekoho alebo niečoho druhého. Každý má robiť to svoje čo najlepšie, venovať sa svojej práci s maximálnym nasadením a len keď bude právna spoločnosť plná individuálne zdatných a sebavedomých ľudí, vznikne synergia, ktorá umožní lepšie žiť. Ako napísal Werich: "Ten umí to a ten zas tohle a všichni dohromady udělají moc"

Ak sa aj dlhodobo zaoberám niektorými spoločenskými javmi, neosobujem si právo postulovať večnú pravdu a o klasické konšpiračné teórie sa v skutočnosti vôbec nezaujímam. Podľa mňa je Occamova britva veľmi často dostatočným rozlišovacím nástrojom a je až zarážajúce ako dobre jednoducho funguje svet podľa jednoduchých pravidiel. Keď použijem klasické ľudské vlastnosti ako je chamtivosť, túžba po moci, zoberiem do úvahy vášne a nedokonalosti, naraz mám motív na vysvetlenie väčšiny dejov na svete.

Čo ma ale skutočne z intelektuálneho hľadiska zaujíma, sú nábožensky motivované spoločenské zmeny a vplyv takýchto udalostí na náš lokálny svet, svet "slovenskej svojstojnej otčiny". Táto téma je na Slovensku tabuizovaná a aj keď je to téma marginálna a aj z dlhodobého hľadiska relatívne málo významná, nejaké pôsobenie a interakcia tu boli, sú a budú, pričom význam interakcií sa bude neustále zvyšovať.

Osobne si myslím, že často viditeľné abstrahovanie od tejto zložky politického života u nás aj v cudzine nie je dôvodom na radosť. Iracionalita viery neumožňuje používať logické nástroje na rozhodovanie a v styku s veľmi bigotným prejavom náboženstva končí akákoľvek diskusia. To je aj dôvod neporozumenie politikov ale aj mnohých komentátorov udalostiam vo svete, ktorý je na teologickom princípe ak už nie založený, tak minimálne významne ovplyvnený.

Žijem v prítomnosti, odhadujem budúcnosť a študujem minulosť na vytvorenie nejakej trajektórie.  To že sa sám často prichytávam pri konštrukciách, ktoré majú konšpiratívny charakter, je skrátka výrazom malého množstva faktov ale o to väčších dier v poznaní reality. A tak treba pristupovať ku všetkému - neveriť, dva krát overiť.

Najväčšia konšpirácia je aj tak život sám.

S pozdravom

Poláček

Zdroj :
http://samuelmarec.blog.sme.sk/c/336757/Manual-mladeho-konspiratora.html

štvrtok, 5. septembra 2013

Prezident Obama - veľký zjednotiteľ Sýrie!

Voľby v Sýrii v roku 2012 boli (aspoň na papieri) politickou renesanciou. Dovtedy nebolo povolené voliť strany, ktoré neuznávali vedúcu úlohu strany Baath a neboli združené v Národnom Progresívnom Fronte (obdoba toho, čo sme poznali v Československu ako Národný front).

Po legislatívnych a demokratizačných zmenách vznikli nové strany a vo voľbách bola politická ponuka omnoho bohatšia a div sa svete, legálne kandidovali aj strany, ktoré boli voči strane Baath opozičné. Jednou z nich bola aj Sýrska národná strana mladých (SNYP - Syrian National Youth Party známa aj ako Syrian Al-Shabab Reform Party )

Voľby prebehli a strana prehlásila voľby za zfalšované a odmietla ich legitimitu. Opäť neuveriteľná poznámka, členovia strany po tomto vyhlásení stále žijú...

Mahir Marhaj
Po chemickom útoku v Damašku, kde zomrelo niekoľko sto ľudí a Spojené štáty z neho bez akéhokoľvek dôkazu obvinili súčasnú vládu na čele s Bashar al-Assadom, poskytol generálny sekretár Mahir Marhaj iránskej tlačovej agentúre FARS rozhovor

V ňom sa jednoznačne vyjadril, že akýkoľvek vojnový útok voči Sýrii je neprijateľný. V prípade, že ak ktokoľvek na krajinu zaútočí, opozičná strana SNYP vystúpi na podporu vlády a podporí kroky prezidenta Bashar al-Assada.

Opozícia v Sýrii plánuje samovražedné útoky voči USA.
Neobmedzil sa len na prázdne slová podpory, ale predstavil aj ďalšie pozoruhodné kroky. Bez ohľadu na politické rozdiely a stanoviská je podľa M.Marhaja záujem vlasti prvoradý. Doslova uviedol : "My členovia strany al-Shabab sme pripravení čeliť akejkoľvek vojne proti Sýrii"  a pre jej obranu strana vytvorila niekoľko samovražedných oddielov, ktoré budú pôsobiť proti záujmom Spojených štátov po celom Blízkom východe.

Okrem toho varoval Spojené štáty pred vypuknutím ničím neobmedzenej vojny v prípade ak vláda v Damašku odpovie na agresiu plnou silou

Redakčný komentár v článku ďalej spomenul, že ľudia v Sýrii nechcú prilievanie ohňa do konfliktu a zvyšuje sa odpor voči zahraničným žoldnierom a teroristom z al-Kajdy, ktorí dnes tvoria deväť desatín ozbrojenej opozície.

Takže musím uznať, že POTUS "Obi" robí dobrú prácu. Ak chce svojim útokom dosiahnuť rýchle skončenie konfliktu, možno ani sám netuší  ako rýchlo sa môže jeho prianie naplniť.

Rozhodne zjednotí Sýriu - proti sebe

Zdroj:
http://en.wikipedia.org/wiki/Syrian_National_Youth_Party
http://english.farsnews.com/newstext.aspx?nn=13920609001214

streda, 4. septembra 2013

Čo sa klebetí o zdržaní Obamovho útoku

F-22 Raptor

Zostrelenie F-22

Prezident Spojených štátov náhle odložil útok na Sýriu. Po médiach Blízkeho východu sa vinie šeptanda, že za to môže zostrelenie F-22 a minimálne dvoch (podľa iných zdrojov štyroch) Tomahawkov, ktoré sa udialo na prelome augusta a septembra. F-22 Raptor bol vraj zostrelený neznámym prostriedkom PVO a Tomahawky zložil hybridný systém Pancir-S1.

Rozhovor s Putinom

Ruský prezident Putin povedal v rozhovore pre AP, že Sýria nemá systémy S-300 - kompletné. Priznal, že dodali len niektoré časti. Tento systém sa skladá jednak z odpaľovacieho zariadenia a vozidiel, na ktorých je umiestnené riadiace centrum a navigácia. Zároveň má každá jednotka možnosť napojiť sa datalinkom na hierarchicky vyššiu úroveň PVO.

Nie som odborník na rakety, ale z logiky veci vyplýva, že v konečnom dôsledku stačí dodať len najnutnejšie časti na odpálenie a pokiaľ je možnosť riadiť a navádať raketu inak - trebárs z ruskej špionážnej lode v Tartuse, nepotrebujete kompletný systém.

Rakety S-400 na scéne?

Dokonca sa šepká ešte horšia správe pre americké letectvo, že Rusi nedodali S-300, ako bolo prezentované ale S-400, čo sa mi však nezdá reálne, keďže doteraz tento systém mimo územia Ruska ešte nebol predaný. Ak by to však bola pravda a opozícii sa nepodarilo narušiť systém PVOS, americká flota to môže zabaliť. Ostáva jediná varianta - masívny pozemný útok.

Pravdivosť správy

Samozrejme je to hoax. Ale dobre sa to číta...

utorok, 3. septembra 2013

Rozhovor prezidenta Sýrie Bashar al-Assada pre Figaro (eng.)


President Bashar al-Assad's interview with Le Figaro

Sep 03, 2013

Bashar al-Assad
 
Damascus, (SANA)_ President Bashar al-Assad gave an interview to the French daily Le Figaro. Following is the full text:
 
Malbrunot: Mr. President, the Americans and the French have accused you of perpetrating a chemical attack on the 21st of August in Ghouta, which led to the death of hundreds. Do you have evidence to suggest that your army did not launch the attack?
 
The situation on the ground is much better now than it was a year ago 
 
President al-Assad: First of all, anyone making such an accusation is also responsible for providing the evidence to substantiate the allegation. We have challenged them to present a shred of legitimate evidence, which they have not been able to do. Since their foreign policy should be tailored to suit the interests of their own people, we have challenged them to present legitimate evidence to their own public opinion to substantiate their claims; again they have not done so.
Secondly, where is the logic in us carrying out an attack of this nature: two years into the crisis I can confidently state that the situation on the ground is much better now than it was a year ago; how is it conceivable then that an army making significant advancements on the ground through conventional armament would resort to using weapons of mass destruction?
I am neither confirming nor denying that we possess such weapons – this is not a matter for discussion. For the sake of argument, if the army had such weapons and decided to use them, is it conceivable that it would use them in areas where its own troops are deployed? Where is the logic in that? Additionally is it really plausible that the use of these weapons in a heavily populated area in the suburbs of the capital did not kill tens of thousands; these substances travel in the air.
 
Malbrunot: Were soldiers from the Syrian Army injured by the weapons?
President al-Assad: Yes, in the ‘Baharia’ area, in the suburbs of Damascus; the inspectors from the UN team met with them in hospital.
 
Malbrunot: Some do acknowledge that there has been some advancement by the army on the ground; however in other areas the rebels have also advanced and you are looking to wipe them out.
President al-Assad: Again, the areas in question are residential areas. The use of chemical weapons in these areas would result in the deaths of tens of thousands. All the accusations are based on unsubstantiated claims made by the terrorists and random pictures and videos posted on the Internet.
 
Malbrunot: The Americans have stated that they have intercepted a telephone conversation between an executive in you inner circle and officers in the Army giving the order to use these weapons.
 
We will only discuss substantiated truths
 
President al-Assad: If the Americans, the French or the British had a single shred of evidence they would have disclosed it from day one. We will not contest rumours and dubious allegations; we will only discuss substantiated truths – if they have any, they should present them.
 
Malbrunot: Is it possible that someone from your inner circle or officers in the Syrian Army took the decision without your knowledge?
President al-Assad: Again - regardless of whether we do or do not possess such weapons, in any country that does posses these weapons, the decision to deploy is usually centralized. Either way, this is classified military information.
 
Malbrunot: But this is what Jihad Makdissi stated.
President al-Assad: No, at the time, Jihad said that should we possess these weapons, we would not use them. Whether we do or do not possess them is an entirely Syrian affair.
 
Malbrunot: President Obama has postponed a military strike on Syria, how do you explain this?
President al-Assad: Some have seen Obama as weak because of his decision to withdraw or delay a possible strike by days or weeks; by waging a war on Syria, others have seen him as a strong leader of a powerful country.
From my perspective, power lies in your ability to prevent wars not in igniting them. If Obama was strong, he would have stood up and said that there is no evidence that the Syrian government used chemical weapons, he would have stood up and said that the right way forward is to wait for the results of the UN investigations and work through the UN Security Council. However, as I see it, he is weak because he succumbed to internal pressure and threatened military action. As I said strong leaders are those who prevent wars not those who inflame them.
 
Malbrunot: What do you say to members of congress whose vote will determine whether or not there will be any military action?
President al-Assad: Before they vote, they should ask themselves a simple question: What have previous wars achieved for America, or even for Europe? What has the world achieved from the war in Libya and the spread of terrorism in its aftermath? What has the world achieved from the wars in Iraq and other places? What will the world achieve from supporting terrorism in Syria?
Members of congress are entrusted to serve in the best interests of their country. Before they vote, they need to weigh up their decision in the interests of their own country. It is not in the interests of the US to perpetuate instability and extremism in the Middle East. It is not in their interests to continue – what George Bush started – spreading wars in the world.
If they think logically and in the interests of their country, they will not find any benefits to these wars. However many of them they have not mastered the art of logic in their political decision-making.
 
Malbrunot: How will you respond to these strikes, should they happen?
President al-Assad: If we think of the Middle East as a barrel of explosives close to a fire that is coming ever closer, then it becomes clear that the issue is no longer contained to a Syrian response, but rather what will happen after the first strike. The architects of the war can define the first strike – in other words they can determine what they will do, but beyond that it is impossible for anyone to predict what will follow. Once the barrel explodes, everyone loses control; nobody can determine the outcome, however what is certain is the spread of chaos, wars and extremism in all its forms everywhere.
 
Malbrunot: Is there a danger that it will spill into a regional conflict?
 
The issue today is no longer just about Syria, but about a whole region that is interlinked

President al-Assad: Of course, this is the first and most dangerous risk. The issue today is no longer just about Syria, but about a whole region that is interlinked, socially, politically and militarily; the resulting challenges are regional, not just Syrian.
 
Malbrunot: So is it likely that Israel would be one of your targets?
President al-Assad: You don’t really expect me to announce how we will respond?! It is not realistic that we would announce our plans, but as I said there are many players involved and narrowing the conversation to just one player diminishes the significance of what will happen.
 
Malbrunot: What do you say to Jordan who is known to be training the rebels on the ground? What is at risk for Jordan should the strike occur in favour of the rebels and terrorists?
President al-Assad: Our policy has always been to not export our problems to neighbouring countries. We have been striking the thousands of terrorists that have entered Syria via Jordan, and Jordan has announced that it would not provide a base for any military strikes against Syria. However, should we not succeed in fighting terrorism in Syria, we can only expect that it will spread to other countries along with the ensuing chaos and extremism.
 
Malbrunot: So are you warning Jordan and Turkey?
 
Our priority is to fight terrorism within Syria
 
President al-Assad: We have said this before and we have communicated this to them directly and indirectly. I believe Jordan is fully aware of the situation, despite the pressure on it to continue to be a route for this terrorism. As for Erdogan, I don’t think he has a clue of what he is doing. Our priority is to fight terrorism within Syria.
 
Malbrunot: How will your allies – Hezbollah and Iran – respond to any strike? Are you counting on their support should you be attacked?
President al-Assad: I do not wish to speak on their behalf, their statements have been very clear. We are all aware that this is a regional issue and as such it is impossible to separate the interests of Syria, Iran, Hezbollah and other countries that are supporting us.
Today, stability in the region depends on the situation in Syria; Russia fully fathoms this. Russia is neither defending the President nor Syria, but rather it is defending stability in this region knowing all too well that otherwise it will also be affected. To assess the situation through the narrow lens of a Syrian-Iranian alliance is a naïve and over simplistic view; we are dealing with a situation of far greater significance.
 
Malbrunot: Have the Russians reassured you that they will reach out to the Americans to try to attenuate the strike?
President al-Assad: I don't think anyone can trust the Americans; I don't think there is a country in the world that can guarantee that the Americans will or will not take any form of action towards another country, so it is pointless to look for such reassurances. The Americans adopt one position in the morning, only to endorse the complete opposite in the evening. As long as the US does not comply with or listen to the UN, we should not be reassured.
 
Malbrunot: How can we stop the war, the crisis in Syria has been on going for more than two-and-half years? You have suggested a National Unity government, the international community has suggested Geneva II, how can we stop the blood bath in Syria?
 
Solution lies in stopping the influx of terrorists into Syria, stopping financial and military support to them
 
President al-Assad: Discussing a solution at the beginning of the crisis is very different to discussing it today. From the beginning I have emphasised that a resolution can only be achieved through dialogue, which would lead to solutions that can be implemented through political measures.
The situation today is different; today we are fighting terrorists, 80-90% of them affiliated to Al-Qaeda. These terrorists are not interested in reform, or politics, or legislations. The only way to deal with the terrorists is to strike them; only then can we talk about political steps. So in response to your question, the solution today lies in stopping the influx of terrorists into Syria and stopping the financial, military or any other support they receive.
 
Malbrunot: Who is supporting them?
President al-Assad: Primarily Saudi Arabia, followed by Turkey and Jordan by streaming the militants into Syria, as well as France, America and Britain.
 
Malbrunot: Do you have proof that France has provided arms to the terrorists?
President al-Assad: It is evident enough through France’s political stance and its provocative role in the situation as dictated to it by Qatar and other countries.
 
Malbrunot: Mr. President, are you willing to invite the opposition to come to Syria, to guarantee their safety in order for you all to sit around a table and find a solution?
President al-Assad: In January of this year we launched an initiative that addresses the points you raised and others in order to move forward with a political solution. However, this opposition that you refer to was manufactured abroad – manufactured by Qatar, France and others – it is not a Syrian opposition, and as such it takes orders from its masters who have forbidden it from engaging with this initiative. In addition to the fact that since they were manufactured abroad they lack local public support. Despite all their shortfalls, we did invite them but they did not respond.
 
Malbrunot: However some did not respond for fear of their security, they fear being imprisoned like Abdul Aziz al-Khayer. Can you provide them with guarantees?
President al-Assad: We have provided guarantees and I have spoken of these political points including guarantees of security to any member of the opposition wanting to come to Syria for the purpose of dialogue. However, they were either not willing to come or maybe they weren’t given permission to come. We have not killed or captured any member of the opposition. Abdul Aziz al-Khayer’s friends are all in Syria – you can see for yourself. Why would we target one of them and ignore the rest? Where is the logic in that?
 
Malbrunot: How do you explain the French position towards you today, you were once friends with Sarkozy and you enjoyed a friendly relationship with France and visited several times? How do you explain this U-turn?
 
French policy towards Syria is entirely based on American and Qatari desires
 
President al-Assad: It wasn’t a friendly relationship. It was clear from the beginning that France, at the request of the Americans, was trying to manipulate Syrian policy. Even the positive shift towards Syria in 2008 was due to Qatari influence, and so was the negative U-turn in 2011. It is very clear that French policy towards Syria is entirely based on American and Qatari desires.
 
Malbrunot: French Parliamentarians will meet on Wednesday. There is a big debate in France now, with some believing that Hollande has gone too far on this issue. What is your message to the French Parliamentarians before they convene and vote on the strike?
 
Go back to the principles of the French Revolution: Liberty, Justice, Equality 
 
President al-Assad: A few days ago the French Interior Minister was quoted as saying that “France’s participation is dependent on the US congress,” with no mention to the French Parliament. Allow me then to pose this question to you: To whom does the French government answer to - the French parliament or the US congress? Since 2003, on the back of the invasion of Iraq and its earlier position before the war, France has relinquished its independence and has become a part of American foreign policy. This applies to Chirac after the war on Iraq, to Sarkozy, and today to Hollande.
So the question really is: will the meeting of the French parliamentarians return the independence of France’s decisions back to the French? We hope that this would be the case. Since they will be working in the interests of France, will the representatives of the French people take the side of extremism and terrorism? Will they support those who perpetrated the September 11 attacks in New York, or those who bombed the Metro in Spain? Will the representatives of the French people support those who killed the innocents in France?
How is it possible for them to stand against individuals like Mohammed Merah in France and yet support others like him in Syria? How can France fight terrorism in Mali and support it in Syria? Will France adopt the American model of double standards? How can the parliamentarians convince the French public that their country is secular, yet at the same time it supports extremism and sectarianism in other parts of the world? How can France advocate for democracy but yet one of its closest allies – Saudi Arabia – is still living in medieval times?
My message to the French Parliamentarians is: go back to the principles of the French Revolution that the whole world is proud of: Liberty, Justice, Equality.
 
Malbrunot: You cited French national interests; if France intervened militarily, would their interests in Syria or the region be targeted?
President al-Assad: I do not know if your interests will be targeted or not, this will depend on the consequences of the war. But most certainly, France will lose its interests. There is hatred and contempt towards French policy, which would inevitably directly affect French interests in the region. In addition, unlike previous times, significant countries in the region have started to look away from Europe towards the East for alternative partnerships where there is mutual respect between countries.
 
Malbrunot: So you are calling out for rationality and reason?
President al-Assad: For rationality and ethics.
 
Malbrunot: Are you planning to run for office in the next presidential elections?
President al-Assad: This really depends on the will of the Syrian people at the time. If I feel that there is a strong public desire for to me to run, I will not hesitate and vice versa. We may not have accurate measures at the moment, but we do have strong indications. The strongest indicator is that when you are fighting terrorists from over 80 countries who are supported by Western and Arab states, if your people do not embrace you, you simply cannot carry on. Syria has been resilient for two-and-a-half years this is an important indication of strong public support.
 
Malbrunot: Mr. President how much are you prepared to fight in this crisis?
President al-Assad: We have two options: we either defend our country against terrorism or we surrender. The history in this region has never known surrender; it has seen many wars, yet it has never and will never surrender.
 
Malbrunot: So will fight and sacrifice your life for Syria?
 
We all, President and citizens, will fight to defend our country  
 
President al-Assad: When it becomes a matter of patriotism, we will all fight to defend our country – whether we are citizens or the president, it is not about the individual but rather about the whole nation. What is the point in living if your country is dead?
 
Malbrunot: Mr. President, do you take responsibility for the mistakes that have been committed including those by the army and the security forces? Do you accept that mistakes have been made?
President al-Assad: Any human being makes mistakes in their work. If you do not make mistakes you are either not human or you do not work. I am a human being and I work. However, when you want to evaluate your mistakes you need to do so in hindsight when the events are behind you and you are able to see the results of your actions. We are currently in the heart of the battle; when it is over, we can assess the results and determine whether we were right or wrong on particular matters.

Malbrunot: Are you confident of winning the battle?
President al-Assad: The history of our region teaches us that when our people defend themselves, they inevitably win. This is not a war against the President or the Government alone, it is a war against the entire country, and we shall be victorious.
 
Malbrunot: Having said this, your army has lost control over certain areas in the North, East and South. Do you believe that you can regain these areas?
President al-Assad: The issue is not about labeling areas as being under our control or under the control of the militants; there isn’t a single area that the army has planned to enter and not been able to do so. The real challenge is the continuous influx of terrorists from across the borders and the acts they have perpetrated at a social level in the areas they have infiltrated.
 
Malbrunot: Moratinos, a previous friend of yours, told me few days ago that he cannot understand what is in Bashar al-Assad’s mind, how could he possibly commit such violence in his country.
President al-Assad: There is an analogy that can also be asked here: how could France allow the killing of the terrorists who terrified French citizens? How did the British deal with the riots in Britain last year? Why was the army deployed in Los Angeles in the nineties? Why are other countries allowed to fight terrorism and Syria isn’t? Why is it forbidden for Mohammed Merah to stay alive in France and to kill civilians and yet terrorists are allowed to remain alive in Syria and kill innocent people?
 
Malbrunot: Mr. President, how has your daily routine changed in terms of leading the country since the beginning of the crisis? Some suggest that after two-and-a-half years Bashar al-Assad is leading the country alone.
President al-Assad: This is what I meant earlier, if the West is against me and so were the Syrian people, if I was alone, how could I conceivably be leading the country? This is illogical. I can continue to lead because of the strength of public support and the strength of the Syrian state. Unfortunately, those in the West do not view this reality objectively.
 
Malbrunot: Mr. President, a number of French journalists have been held in Syria. Do you have any idea of their situation? Are the Syrian authorities holding them?
President al-Assad: Do you mean that we are holding them?
 
Malbrunot: They were taken hostage in the North of Syria; do you have information on their fate?
President al-Assad: If they were taken hostage by the terrorists, you will have to ask them. If anyone is arrested by the government for entering the country illegally, they will be taken to court rather than being held in jail. They would face charges according to Syrian law and this would be public knowledge.
 
Malbrunot: Are you looking to cooperate with France on security issues? This was an area that went well in the past.
President al-Assad: Any cooperation, be it security, military or economic requires political consensus. You cannot maintain security cooperation with any country when there is a conflict of interests.
 
Malbrunot: When your father passed away, you visited France and were received by President Chirac. Everyone viewed you as a youthful and promising president and a successful ophthalmologist. Today, since the crisis, this image has changed. To what extent have you as a person changed?
President al-Assad: The more imperative question is: has the nature of this person changed? The media can manipulate a person’s image at a whim, yet my reality remains the same. I belong to the Syrian people; I defend their interests and independence and will not succumb to external pressure. I cooperate with others in a way that promotes my country’s interests. This is what was never properly understood; they assumed that they could easily influence a young president, that if I had studied in the West I would lose my original culture. This is such a naïve and shallow attitude. I have not changed; they are the ones who wished to identify me differently at the beginning. They need to accept the image of a Syrian president who embraces his country’s independence.
 
Malbrunot: Has France become an enemy of Syria?
 
All those who support the terrorists are enemies of the Syrian people
 
President al-Assad: All those who support the terrorists financially or militarily are enemies of the Syrian people. Anyone who facilitates the killing of a Syrian soldier, or works against the interests of Syria and her people is an enemy of Syria. I am not referring to the French people since I believe that the French government is working against the interests and will of its people. There is a difference between the concepts of adverse government and adverse nation. The French people are not our enemy but the policy of their government is one that is adverse to the Syrian people.
 
Malbrunot: Is the French government an enemy of Syria?
President al-Assad: The more adverse the policies of the French government are to the Syrian people, the more the government is an enemy to the Syrian people. The current policies, that we mentioned earlier, adopted by the French leadership are hostile towards Syria. This hostility can only end when the French government readdresses its policies.
  

Source :
http://sana.sy/eng/21/2013/09/03/500561.htm