Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

utorok 13. augusta 2013

Príčiny ochladenia vzťahov USA-Rusko - polemika

V novinách SME bol zverejnený názor Pavla Morvaya, kde tvrdí, že vina na ochladenie rusko-amerických vzťahov je čisto ruskou vinou a že ústretové americké kroky Obamovej administratívy si Rusi vyložili ako slabosť. Musím nesúhlasiť, je možný aj iný pohľad
Putin - Obama

Unipolárna politika USA minulých rokov

Súčasný postoj prezidenta Obamu je sklamaním nad nemožnosťou vykonávať unipolárnu politiku. Už viac ako dvadsať rokov si USA robí (alebo snaží robiť) z mapy sveta s prepáčením vlastné ihrisko. Sľuby a záväzky, ktoré krajina dala Rusom pri rozpade soviestskeho impéria už dávno neplatia. Na bezprecedentné znásilnenie práva, sľubov a interných dohovorov v Líbyi Rusi dlho nezabudnú a ich manévrovanie a tvrdý odpor v Sýrii či Iráne je toho najlepším dôkazom.

Okrem toho žiadny štát neostatne pokojný, ak niekto začne okolo jeho hraníc stavať základné, resp. likvidovať jeho oporné body. Rusi proste dostali nejaké sľuby, ktoré sa Američanom nechcelo plniť. Preto si posledné roky robia veci po svojom a je im viac-menej jedno, čo si o tom Američania myslia. Pokiaľ sa chladné vzťahy nepretavia do nejakej formy ekonomickej blokády, nemyslím že sa na najvyššej úrovni niečo bude meniť.

Ohrozenie bezpečnosti Ruska

Jednanie Američanov však už nie je len o porušovaní sľubov, ale aj o priamom ohrození bezpečnosti Ruska. Klasickým prikladom je sieť protiraketovej obrany, ktorú presadzujú Američania. Ruská doktrína je iná ako americká. Aj vzhľadom na obrovskú rozlohu sa koncentrujú viac na obranu ako Američania - preto v prvom rade investujú do PVO a ich raketové komplexy PVOS a PRO sú jednoznačne najlepšie na svete. Od roku 2010 sa nikde v ruskej doktríne nehovorí o agresii ale len o možných hrozbách a odvracaní agresora. Americká doktrína TRADOC (Training and Doctrine Command) hovorí o vedení konfliktu na území protivníka a tomu zodpovedá aj vybavenie armády.

Takže Spojené štáty sú vybavené na útočnú vojnu a proti tomuto spôsobu Rusi vyvíjajú svoje obranné prostriedky. Existenciou funkčnej flotily lietadiel piatej generácie sa stávajú prostriedky obrany Ruska zraniteľné, čím získavajú prevahu Američania. Nervozita Rusov je naviac znásobená tým, že možnosť odvetného úderu sa efektívnou protiraketovom obranou výrazne znižuje. Sumár : Spojené štáty technologickou prevahou ohrozujú "štít" a naviac chcú oslabiť aj "meč".

V tomto kontexte sa nedivím podráždeným ruským reakciám a Obamov "reštart" chápem ako uznanie reality. V prípade, že by pokračoval v stavbe protiraketovej obrany, Rusi by museli reagovať nielen prudkým zvýšením zbrojenia, ale aj zmenou svojej doktríny, kde by sa jednoznačne určilo ohrozenie a tým by sa zvýšilo napätie vo svete.

Obchodné konflikty

Ďalšie neuralgické body sú boj o kontrolu produktovodov či transportných trás surovín a formu budúcej rezervnej meny. Ohrozenie záujmov Ruska na Blízkom a Strednom Východe je priamym útokom na to, čo tvorí prosperitu krajiny. Američanom ide hlavne o kontrolu formy obchodovania v dolároch, keďže tu je hlavný zdroj celosvetového dopytu po dolároch, Rusom o samotnú ťažbu a predaj. Môj názor je, že dohoda sa nejakým spôsobom dosiahnuť, pretože americké firmy majú technológie a zdroje, ruské firmy zase prístup k surovinám, takže sa obe strany potrebujú.

. Vojna v Sýrii je len obyčajným bojom o dodávky plynu, posväteným krvou obetí za jasotu "slobodnej" tlače .
Jasným dôkazom o ekonomických pozadiach udalostí bola cesta saudského princa Bandar bin Sultana do Ruska, kde sa snažil "uplatiť" Putina na ústup od podpory Sýrie. Tie podmienky viac ako jasne ukazujú amorálnosť západnej (aj slovenskej) tlače, ktorá v mene biznisu s plnými ústami demokracie, humanizmu a ľudských práv podporuje zabíjanie desiatok tisíc ľudí a dokonca podporuje besných teroristov režúcich hlavy nevinných obetí!

Takže si povedzme čo ponúkol princ Bandar - sľub na nákup ruských zbraní za 15miliárd a záruku že nedôjde k ohrozeniu pozícií Gazpromu ako hlavného dodávateľa plynu do Európy. Na pozadí si tiež povedzme, že prezident Sýrie Bashar al-Assad odmietol v roku 2009 podpísať s Katarom (najväčší producent zemného plynu v Perzskom zálive) dohodu o stavbe plynovodu z Kataru do Európy a v roku 2011 mal tú drzosť podpísať podobnú dohodu s Iránom a Irakom (Islamic Gas Pipeline). Tým si podpísal rozsudok. Mimochodom táto dohoda sa dostáva práve v týchto dňoch do ďalšej fázy

Horšie je, že súčasné snahy o transformáciu devízových rezerv štátov BRICS z dolárov na niečo iné (kumulácia zlata v stovkách ton, bartrové obchody, uznávanie národných mien) ohrozujú záujem USA. Súčasné rezervy v amerických dolároch sú celosvetovo radovo v biliónoch dolárov (cca 4,4bilióna) Tvorba devízových rezerv je svojim spôsobom najúspešnejším vývozným artiklom USA. Ústup od US dolára znamená zas priame ohrozenie prosperity USA.

. To, čo bolo pôvodne zdrojom amerického bohatstva, sa stáva zároveň jeho hrobárom.
Doláru sa hovorí "mena krytá ropou" a nie nadarmo je hlavným spojencom USA na Blízkom východe Saudská Arábia, ktorá je najväčším producentom ropy na svete a div sa svete, akceptuje len dolárové platby. Čína však dnes za ropu z Iránu platí juanom a za juany sa spätne etabluje v krajine svojimi technológiami a službami úplne mimo dolárovej sféry. Podobne aj ďalšie krajiny prestávajú US dolár používať ako obchodnú menu a postupne sa snažia obmedziť dolárové rezervy. Samozrejme vo veľkom to nie je možné spraviť, keďže vrhnutím stoviek miliárd na trh by znehodnotilo rezervy, ale trend je zjavný. Čína napríklad od roku 2006 znížila svoje rezervy v US dolároch zo 74% na dnešných 54%. Iróniou je, že za tieto peniaze kupuje napr. americké firmy, investuje v USA. Len za prvý polrok 2013 to bolo viac ako 10miliárd dolárov a hodnoty z minulého roka boli ďaleko prekročené. V čínskom prípade ide však o dlhú cestu, keďže majú investície v USA len za 50miliárd dolárov pri vlastníctve amerických dlhopisoch za 1,5bilióna USD a voči investorom z Británie 440mld a Japonska 300mld sú stále trpaslíkom. Aj tak sa však podľa mňa to, čo bolo pôvodne zdrojom amerického bohatstva stáva zároveň hrobárom.

Napriek bojovej rétorike najvyšších predstaviteľov, na nižších úrovniach bude všetko naďalej bežať po starom. Napr. celá logistika v Afganistane je odkázaná na Rusko, takisto bez kooperácie pri boji s terorizmom, hrozia veľké škody obom stranom. Rusi potrebujú americké technológie a investorov, Američania chcú zarábať. Naďalej však budeme svedkom prestreliek, ktoré sa po oficiálnom ochladení nebudú strany snažiť príliš maskovať.

Z uvedeného vyplýva, že hádzať vinu na Rusko je nepochopením politiky alebo dokonca priamo manipuláciou. Je to to klasický konkurenčný boj pri snahe o zabezpečenie si zdrojov. V každom vzťahu sú dvaja a minimálne by som vždy hľadal kto má z jednania, či konkrétnych činov prospech.


Zdroj:
http://komentare.sme.sk/c/6898235/smutny-koniec-resetu.html
http://www.blogovisko.sk/preco-je-raketovy-system-s-300-taky-problem.html
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/289442-rijad-ponuka-za-zradu-syrie-miliardy-moskve/
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/06/europa-podporuje-bestialne-masakry.html
http://www.upi.com/Business_News/Energy-Resources/2011/07/25/Islamic-pipeline-seeks-Euro-gas-markets/UPI-13971311588240/
http://defenddemocracy.org/media-hit/islamic-pipeline-states-meet-in-baghdad/
http://zpravy.e15.cz/byznys/finance-a-bankovnictvi/cina-se-spoleha-na-dolar-v-rezervach-stale-mene-748248
http://www.sinaco.eu/index.php/o-cine/cina-v-mediach/755-cina-kupuje-americke-firmy.html