Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

sobota, 13. júla 2013

SPOLOČNOSŤ: Rómska otázka - dojmy a skutočnosť

Článok Dana Drápala z Neviditelného psa
13. júla 2013

V poslednom (28.) čísle časopisu Respekt vyšiel krátky článok Roberta Pelikána "Mlčky přihlížet z okna" s podtitulom "Hlavným problémom nie sú neonacisti". Článok končí dosť pesimisticky: "Bude viac ľudí sociálne vylúčených pre farbu svojej pleti. Bude viac násilných demonštrácií proti týmto ľuďom. Bude viac násilia namiereného proti nim aj ich násilie. Ak to nezastavíme včas, bude horšie nám všetkým. Bude nám veľmi zle."

Autorov pesimizmus zdieľam. Avšak práve jeho článok považujem za typický príklad neschopnosti pomenovať skutočný problém a navrhnúť zmysluplné riešenia. Hoci nemávam vo zvyku sa "obúvať" do ľudí, ktorí si myslia niečo iné ako ja, dovoľujem si tento článok použiť ako určitý odrazový mostík, aby som ukázal, prečo k rómskej problematike čítame a počujeme tak málo zmysluplného.

Autor píše: "Hlavným problémom našej spoločnosti je silnejúce akceptovanie rasistického spôsobu myslenia. Kým v sebe naši politici nenájdu odvahu povedať jasné nie takémuto postoju, bude len horšie."

Pri tej príležitosti sa autor kriticky vyjadruje o ľuďoch, ktorí si robia "alibi" tým, že zmienia, že poznajú aj "slušných Cigáňov".

Pozrime sa na vec ale inak. Vadí ľuďom skutočne to, že Rómovia majú tmavšiu pleť? Česká spoločnosť je tolerantná - niekedy až nemiestne. Tolerujeme manželskú neveru a pitie mladistvých. Tolerujeme mäkké drogy a kadečo ďalšieho. V Českej republike žijú tisíce Vietnamcov a desaťtisíce Ukrajincov a Rusov. A kopa ďalších národov s rôznou farbou pleti. Avšak s nimi problémy nie sú, alebo aspoň nie také, aby to presiahlo mieru bežnú aj v tých najrozvinutejších krajinách. To znamená, že vo farbe pleti to asi nebude.

Ľuďom vadí, že Rómovia viac kradnú, sú hlučnejšie a robia väčší neporiadok. A že často vyžadujú zvláštne zaobchádzanie a keď sa im ho nedostáva, sťažujú si na rasizmus. To je proste realita. Autor môže po politikoch požadovať, aby "v sebe našli odvahu ... povedať jasné nie rasistickému spôsobu myslenia", lenže zlá je autorovho diagnóza problému. Problém nespôsobil "rasistický spôsob myslenia" a ak by politici tomuto spôsobu myslenia hovorili stokrát nie, problém nezmizne, pretože je zle pomenovaný.

Riešením nie je zbaviť väčšinovú spoločnosť "rasistického zmýšľania", pretože ľuďom bude vždy vadiť, keď ich bude v noci budiť hluk alebo keď sa budú musieť strachovať o svoj majetok. Úlohou politikov nie je bojovať proti "rasizmu", pretože ten nie je príčinou problému. Úlohou politikov je nájsť riešenie, ako dosiahnuť to, aby Rómovia menej kradli a aby sa, ak sa nebudú chcieť prispôsobiť a trochu obmedziť svoj hlučnejší spôsob života, našiel nejaký spôsob spolužitia, pri ktorom väčšinová a menšinová komunita na seba nebudú narážať.

Riešením však nie je, ako sa niekedy mylne domnieva časť pravice, samotná "rovnosť pred zákonom". To, že sa Rómovia častejšie dopúšťajú drobných krádeží, má svoje sociálne príčiny a za tie je zodpovedná "väčšinová" spoločnosť. Vykrikovať "Rómovia do práce" nemá zmysel, keď Rómom nikto žiadnu prácu neponúka. Úlohou politikov je vymyslieť kroky vedúce k tomu, aby Rómovia pracovať mohli. To by mal po nich chcieť pán Pelikán a jemu podobní. Chcieť po politikoch, aby sa "stavali proti rasizmu", k ničomu nepovedie, pretože to nevystihuje jadro problému.

Pán Pelikán píše, že "sprostredkované skúsenosti s násilím [sú] často zveličené či dokonca úplne vymyslené". Autor nepozná nikoho, kto bol niekedy napadnutý Rómom? Ja áno a rovnako tak väčšina mojich známych. Musím mať "bezprostrednú" skúsenosť, tj musím byť sám osobne napadnutý, aby som si urobil určitý obrázok? Áno, skutočnosť, že si onen chlapec v Břeclavi napadnutia vymyslel, bola hnusná. Ale zdvihla by sa vlna odporu, keby obvinil komunitu, ktorá sa nikdy ničoho takého nedopúšťa? Trebárs Svedkov Jehovových?

Áno, ľudia tieto skúsenosti zveličujú - a treba sa proti tomu stavať. Rovnako nie je pravda, ako sa niekedy tvrdí vo "väčšinovej spoločnosti", že súdy či polícia idú Rómom po ruke. To je úplný nezmysel. Pred niekoľkými rokmi v Jeseníku "bieli" zmlátili rómsky pár tak, že rómska žena bude mať nadosmrti poškodené oko. A útočník vyviazol na súde prvej inštancie s podmienkou! To je hanebné, ale zároveň sú podobné rozsudky vyvrátením toho, že súdy vždy Rómom nadržiavajú. Problém je skôr v tom, že rozsudky sa často nápadne líšia vo svojej prísnosti a ľudia, ktorí už sú nejako proti Rómom vysadení, počúvajú iba jednu stranu. To je určite zle, tu by mali politici čo vysvetľovať, ale to sa nespláchne obviňovaním väčšinovej spoločnosti z "rasizmu".

Ďalej si autor - a jemu podobní - neuvedomuje, že ak je napadnutý nejaký rodinný príslušník, je to dosť traumatická záležitosť. Racionálne je človek pochopiteľne povinný stavať sa niekedy proti vlastným emóciám a proti zovšeobecňovaniu. Ak ale ľudia nemajú pocit bezpečia v okolí svojho domova, môžete ich obviňovať z rasizmu, ako chcete, ale situáciu nezlepšíte. A pokiaľ budú ľudí z rasizmu obviňovať ešte politikov, dosiahnu jediné: Nebudú nabudúce zvolení.

Na začiatku musí byť vierohodný opis situácie. Poznám lokalitu, kde vznikol kresťanský rómsky zbor a kde sa Rómovia pozoruhodne premenili. Prestali chodiť do herní a začali chodiť do práce. Ich deti sa začali v škole lepšie učiť. Snažil som sa ako žurnalista kontaktovať starostky dvoch mestečiek, medzi ktorými táto rómska komunita žije. Mali ku mne značnú nedôveru. Po čase mi začalo byť jasné, že vysoko oceňujú zmeny, ku ktorým v tejto lokalite došlo, ba dokonca dianie sledujú s istým obdivom. Avšak bolo zrejmé, že si tento svoj obdiv nechávajú pre seba, pretože vedia, že keby ho dali najavo na verejnosti, nabudúce zvolené nebudú.

Úplne inak reagovali riaditelia dvoch základných škôl, ktorí boli do onej rómskej komunity pozvaní na vianočnú besiedku. Tí sa nemuseli obávať o znovuzvolenie. Prišli na pätnásť minút - a nakoniec sa zdržali na celé dve hodiny. A nešetrili chválou.

Zaujímavé je, že miestni Rómovia sú si vedomí dilemy, v ktorých sa ony starostky nachádzajú, a snažia sa rešpektovať realitu, aká je. Vedia, že zmena zmýšľania je beh na dlhú trať.

Naši "protirasistickí" publicisti by urobili lepšie, keby hľadali pozitívne príklady. Čo keby Respekt urobil reportáž o kresťanskom prebudení, ktoré zakúšajú Rómovia na Spiši? Čo keby priniesli rozhovor s rómskym apoštolom Štefanom Hornom a o prebudení na košickom sídlisku Luník IX? Väčšina dobrých správ z rómskeho prostredia, ktoré sa ku mne dostávajú, sú späté s kresťanským prebudením. Chápem, to sa v našej krajine moc nenosí. My budeme radšej bojovať "proti rasizmu".

Často sa zaseknete už na terminológiu. Ani Robertovi Pelikánovi sa nepáči termín "rómska otázka". Je to vraj "čisto rasistické vymedzenie problému". Možno nevie, že TG Masaryk napísal spis "Česká otázka". Rómska otázka je proste na stole a musíme ju riešiť. Môžeme sa treba dohadovať, či ide o problém sociálny alebo etnický. Ale ja tento termín budem používať ďalej. Tiež používam slovo "slnko" a nevzdal som sa ho len preto, že ho používali aj nacisti.

Naši pokrokoví publicisti majú problém aj s termínom "neprispôsobiví". Pritom tento termín dosť presne vystihuje, o čo ide, a nie je v ňom ani náznak rasizmu. Navrhujem, aby sme sa zaoberali podstatou veci a nezaseklo sa na slovíčkach. Koniec koncov, Rómom je väčšinou jedno, či im hovoríte cigán alebo Róm. Ak im to jedno nie je, rád použijem termín, ktorému oni dajú prednosť; moja skúsenosť ale je, že v týchto slovách oni podstatu problému nevidia. Pripadajú mi v tom rozumnejší než mnohí salónni bojovníci za ich práva.

Dan Drápal

Originál :
http://neviditelnypes.lidovky.cz/spolecnost-romska-otazka-dojmy-a-skutecnost-f3w-/p_spolecnost.asp?c=A130711_170047_p_spolecnost_wag
pošli na vybrali.sme.sk