Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

utorok, 30. júla 2013

Diskusie na webe - zaujímavý úkaz dneška

Nemám rád články na slovenských bulvárnych plátkoch. Nielen kvôli ich bezobsažnosti, ale aj kvôli neuveriteľnému bahnu, ktoré sa v ich diskusiách rozvíja. V menšej miere je to aj na online portáloch denníkov, kde urážky a nadávky sú denným chlebom diskutérov.

Jediným médiom, ktoému sa ako-tak darí selektovať vulgaritu a nenávisť je denník SME  Na blogu Filipa Struhárika, ktorý je projektovým manažérom denníka som zachytil viac zaujímavých informácií, a musím dať klobúk dole pred hektickou prácou, ktorú redakcia pri čistení diskusií robí.

Nebudem písať o tom, čo už bloger rozobral, posunul by som to ďalej. Samozrejme čísla o "predajnosti" portálu nemám, ale zaujímalo by ma, či takáto práca aj napriek určitej automatičnosti,  má finančný efekt. Keďže viem, že diskusie SME navštevuje len relatívne malý počet ľudí a diskutuje ešte menej, nevidím primárne zmysel takého supportovania portálu. Skôr  si myslím, že redakcii ide o udržanie "obrazu" seriózneho denníka, ktorý sekundárne predáva jednak služby, reklamy a tiež printové vydania.

Čo sa týka pesimizmu nad úrovňou diskutérov - samozrejme bol by som radšej, keby sa ľudia vyhýbali urážkam, a skúšali diskutovať bez emócií. Ovšem som väčším optimistom ako bloger, pretože viem, čo dáva účasť na diskusiách mne. Ak sa chcem zapojiť do debaty a nie som v téme práve najsilnejší, musím si vyhľadať zdroje, niečo naštudovať a spolu s ďalšími informáciami, ktoré pozbieram v diskusii si vytváram komplexnejší a farebnejší obraz reality. Iste, zdroje z interrnetu nie sú vždy najspoľahlivejšie, seriózny novinár by takto pracovať nemohol, ale pre náhľad za oponu, pre hlbšie vnorenie sa do "králičej nory" je diskusia užitočná. To čo tvrdí on, že by diskusia mala dospieť ku obecnému konsenzu, hľadaniu riešení, sa myslím deje, ale na individuálnej úrovni.

Okrem toho je veľmi dôležitým faktom utriedenie si myšlienok. To nie je zas tak málo, vážne. V dnešnej uponáhľanej dobe je príležitosť na zamyslenie sa vzácna a ľudia, ktorí su ochotní diskusiám venovať kúsok svojho času, dať na papier myšlienky a podeliť sa o ne s ostatnými, majú svoju cenu

Tiež ma napadlo kategorizovať ľudí podľa Fedora Gála na diskusiách  a samozrejme vlastné zaradenie

1) devianti, frustranti a blbci.
2) rasisti a ideologickí fanatici.
3) závistlivci v rúchu sociálnej spravodlivosti.
4) milovníci konšpiračných teórií.
5) ľudia, ktorí chcú naozaj diskutovať,

Pod jednotku asi nespadám keďže necítim frustrácie ani deviácie, aj keď už vidím škodoradostné úsmešky: "Ha, príznak devianta - nechce si priznať problém". Rasista nie som už kvôli rodinnému zázemiu :-)

Čo sa týka ideológie, tak sem sa bohužiaľ musím zaradiť podľa mienky mnohých ľudí, keďže vyznávam princíp rakúskej ekonomickej školy, ktorá hovorí že nie spotreba je motorom pokroku ale úspory či akumulovaný kapitál. To sa v dnešnej dobe, ktorá prisahá na spotrebu, nehodí. Takže pre kritikov hovorím dopredu - sorry, som fanatik zdravého sedliackeho rozumu, zmierte sa s tým :-)

K tým závistlivcom som videl dneska krásny vtip,
Zdroj neviem, stiahol som zo stránky FB Menej štátu
ktorý presne vystihuje aj moje pocity, takže sa sem nezaradím. Ak som za to, aby štát menej organizoval a nechal viac slobody a zodpovednosti, sociálnu spravodlivosť nechám na "blúznivcov".

Konšpiračné teórie nemám rád. Bodka.

Som diskutér? S určitou pravdepodobnosťou asi áno. Lenže diskutér je človek, ktorý nehľadá protivníka na rozdrvenie, zničenie vlastnou pravdou, hľadá pravdu a pripomína mi to príhodu, ktorú svojho času rozprával Richard Feynmann. Sedela hŕba fyzikov, každý povedal svoj názor, potom jeden z nich zhodnotil objektívne všetky pohľady, vybral "víťaza" a ostatní to akceptovali.

Pravda v sociológii, politike, či ekonómii je však značne subjektívny pojem, ktorý nie je výsledkom matematickej rovnice. Nedá sa striktne povedať, urobíš to, posunieš tamto a výsledok bude vždy ten istý.

Mám svoje presvedčenie na základe celoživotných skúsensostí, empirických faktov a preštudovaných vecí a toto presvedčenie v diskusii málokedy mením. Pre niekoho je to príznak fanatizmu, pre iného neschopnosť diskutérov predniesť iné fakty a postoje. To svedčí len o nejednoznačnosti spoločenských vied.

Nemyslím, že ľudia sú a priori zlí, frustrovaní. Sú ľahostajní, zahĺbení do seba, vlastných problémov ale vidím to skôr ako príležitosť na oslovenie. Vy nie?