Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

streda 19. júna 2013

Islam: hrozba pre nemoslimov a slušných ľudí

Islam: hrozba pre nemoslimov a slušných ľudí. V Európe je kresťanstvo na ústupe na úkor islamu. Problémy s islamom čakajú aj Slovensko.Napriek súčasným búrkam vo Francúzsku, kde sa kresťanská komunita postavila proti deštrukcii tradičných manželských pojmov a vzťahov, myslím že v Európe je kresťanstvo na ústupe. Čo však dynamicky rastie, je islam. Problémy s vyznavačmi tohto náboženstva majú v Nemecku, Francúzsku, či Španielsku. To že Slovensko je mimo tohto pohybu je evidentne len dočasná záležitosť. Musíme sa dopredu vážne zamýšľať nad našim vzťahom k tejto konfesii - ešte skôr než nastúpime na cestu, ktorá je nevratná.
Islam nie je horší ako iné náboženstvá

Islam nie je horší ako iné náboženstvá

Nie je to tak. Hoci sú si z pohľadu náboženského a teologického viacmenej náboženstvá rovné, z pohľadu ich reálnych dopadov na ľudskú spoločnosť a skutočný svet vidíme dramatické rozdiely. Je zásadný rozdiel v následkoch napr. jainismu a jeho centrálnej dogmatickej viere v spirituálnej a etickej neprípustnosti násilia a napríklad práve islamu, v ktorého samotných koreňoch je zafixovaná dogmatická nutnosť obrany viery treba aj násilím. Vplyv týchto doktrín, nemôže byť v reálnom svete a v reálnych situáciách odlišnejší. Je absolútne neprijateľné hádzať všetky myšlienky všetkých náboženstiev do jedného morálneho a etického vreca.
Náboženstvo samé osebe nemá právo o sebe vyhlasovať, že je morálne a etické - len preto že je náboženstvo. Niektoré náboženstvá sú blízke nášmu civilnému chápaniu humanity, demokracie a ľudských práv, rovnako však môžu existovať náboženské doktríny, ktoré budú pre naše vnímanie a pochopenie sveta absolútne neprijateľné a zločinné. Nakoniec aj náš právny poriadok toto rozlišovanie robí v prípade nacizmu a komunizmu.
Kritizujeme islam, pretože sme rasisti

Kritizujeme islam, pretože sme rasisti

Ak človek kritizuje islam a konkrétne prejavy islamu, nemôže sa vyhnúť obvineniam z rasizmu a xenofóbie. Je to samozrejme hlúposť, pretože islam nemá nič spoločné s rasou.
Islam je náboženstvo, ktoré je podobne ako kresťanstvo veľmi expanzívne, misionárske. V jeho jadre je teda nutnosť a snaha obracať ostatné na "správnu" vieru. Táto nutnosť v sebe obsahuje nielen zdroj netolerancie a pohŕdanie "neveriacimi", pretože ich viera a presvedčenie sú logicky menejcenné (inak by nebol dôvod je obracať), ale zároveň to robí tieto dve náboženstvá veľmi úspešné.
karikatúry Mohameda Keď boli v Dánsku zverejnené karikatúry Mohameda, tak vypuklo verejné násilie v mnohých krajinách, od Alžírska, cez Egypt, Irán, Pakistan až po Bangladéš a Indonéziu. Boli to ľudia všetkých pletí farieb a rás. Jediné, čo tých ľudí spájalo, bola práve viera v myšlienky Mohamedovho Koránu. Zároveň to ukázalo absolútnu nepripravenosť, neochotu a možno aj zbabelosť našich multikulturalistických elít k obrane tak základného práva, akým je právo na slobodné vyjadrenie názoru. Karikatúry, či už je na nich ktokoľvek, sú len karikatúry. Obyčajné obrázky, ktorými často niekto vyjadruje svoj názor v určitej skratke. V prípade Salmana Rushdieho sa ešte kultúrna a politická elita dokázala postaviť za umelecké vyjadrenie slobody slova. Bohužiaľ v prípade karikatúr, strach z islamizmu pokročil tak ďaleko, že vodcovia krajín ustupovali a zbabelo sa ospravedlňovali.

Sme islamofóbovia a podnecujeme nenávisť proti moslimom

Fóbia je vo všeobecnosti termín, ktorým je označovaný chorobný až neprimeraný strach z vecí, situácií alebo ľudí. Islamofóbia je potom termín "označujúci chorobný strach z islamu, vytvorenie negatívnych predsudkov voči moslimom alebo ich očierňovanie."
Tak ako je dnes islamofóbia interpretovaná, tak znemožňuje napríklad aj oprávnenú kritiku ideológie a myšlienok islamu. Ak prijmeme túto optiku, tak sme prišli o jednu zo základných slobôd našej civilizácie, o slobodu slova.
Slovo islamofóbia je potom čisto propagandistický termín, do ktorého sa vojdú všetci, ktorí Islam kritizujú, pretože kritizovať náboženstvo je predsa zlé. Avšak keď kritizujeme kresťanov, ktorí požadujú smrť gayov v Ugande nie sme kresťanofóbia, keď kritizujeme moslimov za útlak žien, lynčovanie inovercov a ateistov, znásilňovanie a vypaľovanie dedín, potom sme islamofóbovia, pretože všetci moslimovia nie sú predsa zlí a islam je náboženstvo mieru. Tí ktorí vraždia, lynčují a vypaľujú dediny to len zle pochopili.

Islam je tolerantný k menšinám

Skúste si predstaviť život v nikdy nekončiacom strachu z rozvášneného davu, ktorý vás môže umučiť na smrť, kedykoľvek sa niekto dozvie, že ste kresťan, budhista, či ateista. Často za asistencie polície alebo štátnych orgánov, ktoré vás v lepšom prípade pred lynčom zachránia tým, že vás zatvoria do väzenia a obvinia z rúhania. Presne s týmto pocitom žije veľa takýchto ľudí v mnohých moslimských krajinách naprieč všetkými kultúrami a zemepisnými pásmami.

Pozrime sa podrobnejšie na situáciu v Pakistanskej islamskej republike. Už len verejné prihlásenie sa k odstúpeniu od islamu je podobné ako hrať ruskú ruletu s plným zásobníkom. S týmto vyhlásením je dobré rovno spísať závet. Odhadované číslo ľudí obvinených z rúhania je 1274 od roku 1986, kedy bol prijatý zákon rúhanie zakazujúci, do roku 2010. Dokonca aj moslimskí politici, ktorí vystupovali za zrušenie trestu smrti za rúhanie boli zavraždení. Teraz leží v zákonodarnom zhromaždení zákon trestajúci smrťou "odpadnutie" od Islamu. Skúste sa nad tým chvíľu zamyslieť.
Príčinou nie sú samotné zákony, ale presvedčenie pakistanských moslimov, že je ich povinnosťou vás zabiť, ak sa dopustíte rúhanie alebo opustíte moslimskú vieru. Podľa prieskumov verejnej mienky Pew Research Center z roku 2010 je 82% moslimov za ukameňovanie neverníkov a 76% je za trest smrti pre tých, ktorí islam opustia. To nám hovorí veľa o "svetlej" budúcnosti nemoslimov v Pakistane a o tom, akí "mierumilovný" je islam a jeho ľud.
Koho viniť za takéto zmýšľanie? Sú snáď Pakistanci a moslimovia v iných krajinách od prírody zlí ľudia? Sú snáď horší ako my? Veď mnoho cestovateľov hovorí o tom, akí neuveriteľne milí a pohostinní ľudia to sú. Kde teda hľadať príčinu?
Dovolím si jednu príčinu nesmelo navrhnúť. Náboženstvo mieru, islam. Problém však je, že aj keby sme túto hypotézu chceli preskúmať, tak to nie je možné. Stačí hocijaká aj najmenšia zmienka alebo kritika islamu a jeho myšlienok, či už skutočná alebo len tak vnímaná, aby do ulíc vypochodoval lynčující dav. Dav, ktorý vraždí, páli a znásilňuje kohokoľvek, kto zmýšľa len trochu inak, než moslimovia.

Ľudia, ktorí nie sú ochotní brániť svoje hodnoty o tie hodnoty už prišli

Jedným z najdôležitejších cieľov islamu je šírenie islamu. V tom si je veľmi podobný s kresťanstvom. Ľudia, ktorí v Európe šíria islam to robia preto, že si myslia, že islam je dobrý. Často si to zvolia ako osobnú cestu a presvedčenia. Akonáhle tak ale urobia a začnú sa riadiť islamskými pravidlami, potom považujú za dobré aj šírenie islamu. Tí ľudia chcú, aby žili v prostredí, kde aj ostatní veria Mohamedovým proroctvám. Stav, keď to tak nie je, je braný ako dočasný.
Kým ich je málo, tak je najefektívnejšou cestou k šíreniu islamu ho udávať za súkromnú vec a vieru. Keď ich je trochu viac, požadujú pre seba status zvýhodnenej menšiny, kde je väčšina spoločnosti povinná im vytvoriť podmienky, aby mohli islam praktizovať a mať isté výhody. Akonáhle ich je dosť a nemusí ich byť zďaleka väčšina, začnú sa logicky presadzovať do verejných funkcií a orgánov. Toto všetko sa deje úplne podľa právnych predpisov a v súlade so zákonom.
Ako to pokračuje, nie je ťažké uhádnuť. Prvé súdy šaríja, prvé vraždy prominentných odporcov islamu. Teraz už začína byť skutočne nebezpečné proti islamu čokoľvek hovoriť, pretože vyprovokovať moslimov je skutočne jednoduché. Bežní ľudia, ktorí len chcú žiť svoje životy, na ktoré sú zvyknutí rozhodne proti islamu protestovať nebudú. Všetci, ktorí tak napriek tomu urobia sú potom označení za islamofóbov, pravičiarov a nacistov. Často aj zatváraní do väzenia, pretože predsa podnecujú náboženskú nenávisť.
Vďaka postupne zavádzaným moslimským zvyklostiam a zákonom počet moslimov v krajine naďalej rastie. To nie je náhoda. Prispieva k tomu mnohoženstvo, zákony ktoré dovoľujú moslimským mužom brať si nemoslimky, ale zakazujú moslimským ženám brať si nemoslimov. Stať sa moslimom je jednoduché, ale islam opustiť je veľmi rizikové. Často to končí smrťou. Tieto zákony sú veľmi prísne strážené vnútri komunity už plne vyvinutými šariátskými súdy, klerikmi a moslimami samotnými.
Koniec príbehu potom vidíme v krajinách, ako je Egypt, Pakistan alebo Bangladéš. Väčšie nemoslimské menšiny sú tolerované, ale veľmi diskriminované a často brutálne ponižované. Veď stať sa muslimom je tak jednoduché, tak prečo si ten život trochu neuľahčiť a tomu tlaku podľahnúť.

Hrozí nám na Slovensku niečo?

Samozrejme k popísanému scenáru je od prvého hidžábu, ktorý si oblečie nejaká konvertitka v Žiline ešte hodne ďaleko. Bezprostredné nebezpečenstvo nám nemoslimom nehrozí a ešte dlho hroziť nebude. Zároveň je ale krátkozraké nevidieť, ako tento systém funguje. Pretože práve teraz je doba, kedy ešte to rozhodnutie môžeme urobiť pomerne ľahko. Urobiť rozhodnutie, ktoré nie je jednoduché, pretože to znamená porušiť naše vlastné hodnoty a vzdať sa našej vlastnej tolerancie.

Môžeme si vybrať, či budeme islamskú ideológiu tolerovať, alebo proti nej rázne zakročíme. Malo by nám byť jednoducho jasné, že ak budeme tolerovať šírenie násilnej a slobody potláčajúcej ideológie, tak o našu slobodu prídeme. My možno ešte nie, ale naše deti áno. Tá voľba je až smiešne ľahká a jednoduchá. Chceme, aby naši potomkovia žili v islamskom svete? Pokiaľ áno, tak sa k islamu správajme, ako k iným náboženstvám a tolerujte ho. Ak nie, tak označme islam za to, čím skutočne je, teda za zvrhlú ideológiu, ktorá dokáže aj slušných ľudí prinútiť, aby sa správali ako zvieratá. Ideológia, ktorá sa preukázala ako veľmi efektívna šíriť sa všade tam, kde si ľudia nevážia vlastné hodnoty a vlastnú kultúru.

Nebezpečenstvu predísť, islam ťaží z našej slabosti a strachu

Viem, ono to nebezpečenstvo nevyzerá nijak hrozivo, ale žabe, ktorú začíname pomaly variť v hrnci, tá voda možno tiež príde príjemne vlažná. Problém je, že až bude voda variť, tak žaba už vyskočiť nezvládne. Rovnako tak priamo nám nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo. Veď na Slovensku nie sú ešte ani mešity. Máme tu niekoľko desiatok prvých konvertitov. Niekoľko desiatok väzňov možno prestúpi na islam. Aký je rozdiel medzi kresťanským kaplánom a imámom?
Asi by bolo dobré, keby som tento článok zakončili nejako optimisticky. Nejakým jednoduchým riešením, ako by sme vyššie načrtnutej budúcnosti mohli zabrániť. Ja to riešenie nepoznám. Myslím ale, že by bolo dobré, keby sme sa zhodli, že vyššie uvedenú budúcnosť nechceme a sme ochotní pre to niečo urobiť.
Čo môžeme robiť, aby sme zabránili nástupu islamu na Slovensku
Tu je taký malý zoznam toho, čo ma napadlo.
  1. Mali by sme byť empatickí a súcitní ako k tým, ktorí sú obeťami islamu, tak aj k moslimom samotným. Vo výsledku medzi nimi, ako obeťami tejto ideologickej rakoviny, nie je príliš veľký rozdiel.
  2. Mali by sme nazývať veci pravými menami. Ľudí hodnotiť podľa ich činov a slov, nie podľa mediálneho obrazu a propagandy.
  3. Nemali by sme dopustiť, aby tu vznikala trieda zúfalých ľudí, pre ktorých nemá naša spoločnosť hodnotu, pretože sami nemajú strechu nad hlavou, nemajú čo jesť a vôbec žijú biedny život bez perspektívy zlepšenia. To sú totiž ľudia, ktorým islam môže skutočne veľa ponúknuť.
  4. Mali by sme trpezlivo a bez nenávisti vysvetľovať všetkým, kto je ochotný načúvať, vyššie uvedené princípy a fakty. Nie sú to veci jednoduché a veľmi ľahko sa dá skĺznuť k paušalizáciám, nenávisti a nespravodlivosti, ktoré potom spätne odrádzajú dobrých, schopných a premýšľajúcich ľudí.

A možno ešte jednoduchšie: súcit, pochopenie a trpezlivosť s ľuďmi, nepriateľstvo k dogmatickým ideológiám a náboženstvám

Podľa :  http://www.osacr.cz/2013/04/10/islam-hrozba-pro-ateisty-agnostiky-a-slusne-lidi/

pošli na vybrali.sme.sk